Osoby vykonávajúce zamestnanie  jednom členskom štáte Európskej únie (ďalej len “členský štát”), podliehajú právnym predpisom sociálneho a zdravotného poistenia toho členského štátu, v ktorom vykonávajú zárobkovú činnosť. Pravidlá, ktoré určujú príslušnosť osôb k systému sociálneho zabezpečenia sú však zložitejšie. Určenie legislatívy, ktorá sa bude v konečnom dôsledku vzťahovať na zamestnancov migrujúcich v rámci európskych krajín, závisí od viacerých faktorov a určí sa podľa pravidiel ustanovených v koordinačných nariadeniach, ktoré majú prednosť pred národnými legislatívami členských štátov. Cieľom týchto pravidiel je, aby osoby, pohybujúce sa v rámci európskych krajín z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti, boli pokryté systémom sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu, a zároveň vylúčili stav, kedy by tieto osoby nepodliehali žiadnemu systému sociálneho zabezpečenia.

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (ďalej len „EÚ“) došlo k voľnému pohybu pracovnej sily a od 1. mája 2004 sa aj na území Slovenska začala uplatňovať legislatíva EÚ pre oblasť sociálneho zabezpečenia,  koordinačné nariadenia. Dňa 1. mája 2010 nadobudli účinnosť nové koordinačné nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady:

  • Nariadenie č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadanie“)
  • Nariadenie č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

Cieľom týchto koordinačných nariadení je zabezpečiť, aby uplatňovanie rôznych vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia negatívne nepostihlo tie osoby, ktoré si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb. Spoločnými pravidlami a zásadami koordinačných nariadení sú:

  • zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá zaručuje, že osoba s pobytom na území členského štátu musí mať rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako občania tohto členského štátu bez akýchkoľvek prejavov diskriminácie,
  • zásada spočítavania období, ktorá znamená, že obdobia poistenia, zamestnania alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov jedného členského štátu, sa zohľadňujú v prípade potreby pre získanie nároku na dávky podľa právnych predpisov iného členského štátu,
  • zásada exportovateľnosti dávok, podľa ktorej dávky získané podľa právnych predpisov niektorého členského štátu, sa vyplácajú príjemcovi aj vtedy, ak má bydlisko v inom členskom štáte,
  • zásada uplatniteľnosti jednej legislatívy, ktorá znamená ochranu pred platením príspevkov na sociálne zabezpečenie vo viacerých členských štátoch a určenie členského štátu, ktorého právne predpisy sa pri odvode poistného použijú; v praxi možno použiť právne predpisy len jedného členského štátu tak, aby osoba nepodliehala právnym predpisom dvoch alebo viacerých členských štátov naraz.

Osoby, na ktoré sa vzťahujú koordinačné nariadenia, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. O akú legislatívu pôjde, sa označuje pod pojmom uplatniteľná legislatíva. Uplatniteľná legislatíva určuje, podľa právnych predpisov ktorej krajiny je zamestnávateľ povinný platiť poistné z príjmu plynúceho zo zárobkových činností jeho zamestnanca. Uplatniteľná legislatíva sa vzťahuje na celú oblasť sociálneho zabezpečenia, t. j. na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie.

Príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia, t.j. legislatíva ktorého štátu sa bude počas stanoveného obdobia vzťahovať na zamestnanca, sa s účinnosťou od 1. mája 2010 potvrdzuje na základe vydania prenosného dokumentu „PD A1 - Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa“, ktoré vystavujú inštitúcie sociálneho zabezpečenia jednotlivých členských štátov v svojich národných jazykoch [poznámka: uvedené neplatí pri výkone zárobkovej činnosti len v jednom členskom štáte, kedy súčasne nejde o vyslanie]. Prostredníctvom prenosných dokumentov sa uskutočňuje aj komunikácia medzi príslušnými inštitúciami sociálneho zabezpečenia jednotlivých členských štátov (do vzniku prenosných dokumentov sa uplatňovali aj štandardné európske formuláre (E-formuláre). PD A1 je pre všetky členské štáty záväzný až do doby, kým nebude vyhlásený za zrušený alebo neplatný. Tento dokument zároveň nenahrádza pracovné povolenie ani nenahrádza žiadne iné povolenie na výkon zárobkovej činnosti. Osoby, ktorým bol PD A1 vystavený, sa preukazujú originálom tohto tlačiva jednak inštitúciám sociálneho zabezpečenia, ale aj iným príslušným orgánom na území iného členského štátu.

Príklad: Môže zamestnávateľ vyslať svojho zamestnanca pracovať do zahraničia počas vybavovania dokladu PD A1? Čo treba urobiť, keď prenosný dokument ešte nie je vybavený a je potrebné preukázať sa ním v zahraničnej poisťovni? Nevystavenie dokladu PD A1 neznamená, že zamestnanec nemôže v členskom štáte vykonávať zárobkovú činnosť. Ak zamestnanec nebude počas vyslania držiteľom PD A1, bude podliehať systému sociálneho zabezpečenia toho štátu, do ktorého bol vyslaný, a vysielajúci zamestnávateľ si musí splniť oznamovacie a odvodové povinnosti voči inštitúciam sociálneho zabezpečenia štátu, kde bude zamestnanec vykonávať prácu. Pobočka sociálnej poisťovne môže na základe žiadosti zamestnanca, resp. zamestnávateľa vydať potvrdenie o tom, že zamestnávateľ a zamestnanec podali spoločnú žiadosť o vystavenie PD A1 z dôvodu vyslania. Toto potvrdenie však v žiadnom prípade nenahrádza potvrdenie PD A1 a zahraničná inštitúcia sociálneho zabezpečenia ho nemusí akceptovať.

Koordinačné nariadenia pre oblasť sociálneho zabezpečenia sú primárne založené na princípe „lex loci laboris“. Uvedené znamená, že ak zamestnanec vykonáva zárobkovú činnosť len v jednom členskom štáte, uplatniteľnou legislatívou je legislatíva toho štátu, v ktorom je táto osoba zamestnaná. Takto sa určí uplatniteľná legislatíva nezávisle od toho, v ktorom členskom štáte má osoba bydlisko. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec vykonáva činnosť len na území jedného členského štátu, je uplatniteľná legislatíva určená jednoznačne, a v takomto prípade sa PD A1 nevystavuje, resp. zamestnanci o jeho vystavenie inštitúciu sociálneho zabezpečenia nežiadajú.