Mzdárske okienko

Patrí upratovačka, asistentka ... do kategórie 2? (05.02.2020)

Od 1.7.2018 bola zavedená nová povinnosť zamestnávateľa, odkedy je potrebné každoročne elektronicky oznamovať úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) údaje o zamestnancoch zaradených do 2. kategórie z pohľadu zdravotného rizika. Podľa zákona si zamestnávateľ musí túto povinnosť splniť vždy do 15. januára a oznamuje stav k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. ÚVZ sa rozhodol aj v roku 2020 predĺžiť lehotu na zaslanie oznámenia kategórie 2 -> povinnosť bude splnená, ak bude elektronické oznámenie odoslané najneskôr 28.02.2020. Čoraz viac zamestnávateľov sa zaujíma o to, na základe čoho boli/sú ich zamestnanci zaradení do príslušných kategórií a kto o tom rozhoduje.
Zaradenie prác do kategórií môžu vykonávať iba verejní zdravotníci alebo lekári so špecializáciu v odbore pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Ak vo firme takýto špecialista nepracuje, zamestnávateľ sa musí obrátiť na pracovnú zdravotnú službu. Paradox je v tom, že zákon na jednej strane ustanovuje, že firma, ktorá má iba zamestnancov v kategórii 1 a 2, nemusí mať pracovnú zdravotnú službu (PZS), ale na druhej strane bez pomoci pracovnej zdravotnej služby si firma nevie splniť novú zákonnú povinnosť týkajúcu sa ohlasovania kategórie 2. Zamestnávateľ totiž nahlasuje kategóriu 2 na základe dokumentácie, ktorú vypracovala PZS. 

Kedy bude zamestnanec patriť do kategórie 2 a kedy do kategórie 1? Základnou reguláciou, ktorá kategóriu 2 upravuje je zákon č. 355/2007 Z. z., ktorý všeobecne charakterizuje a vymedzuje spoločné znaky pre skupiny práce zaradených do 2. kategórie. Zamestnanci sa zaraďujú do jednej zo štyroch kategórií prác v závislosti od dvoch skutočností: 

• či sú vystavení nejakým rizikám, ktoré môžu ohroziť ich zdravie,
• ako dlho počas pracovnej doby (napr. celých 8 hodín počas pracovnej doby alebo iba 30 minút) a ako často sú vystavení týmto rizikám (každý deň, raz mesačne a pod.), prípadne aké silné je pôsobenie daného faktora (napr. intenzita hluku).

Na základe takéhoto posúdenia je každý zamestnanec vo firme zaradený do jednej zo štyroch kategórií prác v závislosti od rizika ohrozenia zdravia. Zaradenie je nasledovné:

• 1. kategória: Do tejto kategórie sa zaraďujú práce, u ktorých nie je vplyvom pôsobenia faktorov práce a pracovného prostredia riziko, že by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia (napr. pomocný pracovník v administratíve, upratovačka v kancelárii). 
• 2. kategória: Do kategórie dva sa zaraďujú práce, pri ktorých síce riziko, že by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia hrozí, no zároveň nie sú prekročené žiadne limity, stanovené osobitnými predpismi a práce, u ktorých nie je predpoklad, že by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia (napr. práca IT špecialistu, ktorí každý pracovný deň pozerá na obrazovku svojho počítača, upratovačka v nemocnici, ktorá používa chemické čistiace prípravky). 
• 3. a 4. kategória: Ide o tzv. rizikové práce, u ktorých sa stanovujú limity pre rôzne faktory, ktoré bývajú zvyčajne prekročené. Sú to práce, v ktorých môže dôjsť k poškodeniu zdravia aj napriek tomu, že sú vykonané preventívne opatrenia na zníženie rizika (napr. baník, tunelár, pracovník v lisovni s vysokou hladinou hluku). 

Konkrétne pracovné faktory, ako sú hluk, vibrácie a podobne pre potreby kategorizácie ustanovuje vyhláška č. 448/2007 o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií (v najnovšom znení č. 220/2019 Z.z.). Táto vyhláška  obsahuje 16 faktorov práce a pracovného prostredia (v roku 2019 bol pridaný nový faktor „Intenzívne pulzné svetlo“) a definuje podmienky pre zaradenie do niektorej zo štyroch kategórií. O zaradení, zmene, alebo prípadnom vyradení z rizikových prác (3. a 4. kategórie), rozhoduje príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu.

Koho sa oznamovanie kategórie 2 netýka? Keďže sa nahlasuje stav zamestnancov k 31.12.2019, táto povinnosť sa netýka zamestnávateľa, ktorý v tento deň na pracovisku nemal zamestnancov v kategórii 2. Taktiež sa oznamovanie nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý nemá zamestnancov vykonávajúcich práce v kategórii 2. To znamená, že neposiela žiadne oznámenie.

Ročné zúčtovanie dane v kocke (30.1.2020)

Zamestnanci môžu o vysporiadanie svojej daňovej povinnosti požiadať zamestnávateľa, ktorý ju vykoná v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti. Daňovníci, ktorí poberali počas roka 2019 príjmy zo zamestnania, si môžu znížiť svoju daňovú povinnosť prostredníctvom daňových zvýhodení alebo daňového bonusu. Daňové zvýhodnenia predstavujú odpočítateľné položky, o ktoré si daňovník môže znížiť základ dane v príslušnom zdaňovacom období a označujú sa ako nezdaniteľné časti základu dane. Daň si môže daňovník znížiť o daňové bonusy - daňový bonus na dieťa a o daňový bonus na zaplatené úroky na bývane. 

Najčastejšie chyby zo strany zamestnávateľa

• zahrnie do ročného zúčtovania alebo do vystavených potvrdení aj nevyplatené mzdy a príjmy od dane oslobodené 
• vyžaduje od zamestnancov doklady, ktoré im zákon predložiť neukladá (napr. doklad o príjmoch manželského partnera, potvrdenie o výške vyplatenej podpory z úradu práce)
• nevystaví príslušné daňové potvrdenia v zákone stanovených termínoch alebo ich vystaví nesprávne
• odmieta vykonať ročné zúčtovanie, aj keď zamestnanec o jeho vykonanie riadne požiadal a predložil potrebné doklady; jedným z uvádzaných dôvodov zamietnutia je, aby si zamestnanec uplatnil nárok na vrátenie preplatku od daňového úradu a nie od zamestnávateľa

Najčastejšie chyby zo strany zamestnancov

• ​​​​zamestnanci si neplnia oznamovaciu povinnosť a neohlásia mzdovej učtárni zmeny, ktoré majú vplyv na uplatňované výhody (napr. nárok na daňový bonus) a vplyv na výpočet daňovej povinnosti
• zamestnanci si nepodajú žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania sami, ale čakajú na podnet od mzdovej učtárne 
• zamestnanci nepredložia do zákonného termínu všetky doklady potrebné na vykonanie ročného zúčtovania a domáhajú sa uplatnenia výhod, ktoré nepreukázali
• zamestnanci žiadajú o vykonanie ročného zúčtovania, a pritom nespĺňajú podmienky, najmä majú aj iné príjmy, ktoré zakladajú povinnosť vysporiadať daňovú povinnosť k dani z príjmov podaním daňového priznania (najčastejšie ide o jednorazové príjmy, napr. z predaja bytu alebo inej nehnuteľnosti, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie od dane)

Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ len na písomnú žiadosť zamestnanca, ktorú je zamestnanec povinný podpísať a podať zamestnávateľovi najneskôr do 17. februára 2020. Zamestnávateľ vykoná v ročnom zúčtovaní výpočet dane a súčasne prihliadne na:

• zrazené preddavky na daň
• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, príp. na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorý je  poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, ak suma tohto dôchodku vyplatená v roku 2019 nepresiahla sumu 3 937,35 €
• nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), najviac vo výške 3 937,35 €
• na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie  (III. pilier) preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období,  najviac vo výške 180 €
• na nezdaniteľnú časť základu dane vo výške preukázateľne zaplatených úhrad súvisiacich s kúpeľnou starostlivosťou, najviac vo výške 50 € na daňovníka
• na daňový bonus na dieťa najviac vo výške 22,17 € mesačne na dieťa nad 6 rokov a najviac (od 1.4.2019) vo výške 44,34 € mesačne na dieťa do 6 rokov
• na daňový bonus na zaplatené úroky z úverov na bývanie, najviac vo výške 400 €
• na zamestnaneckú prémiu.

Ak zamestnanec nepožiada alebo nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, je povinný podať daňové priznanie, ak  dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t. j. sumu 1 968,68 €, príp. vykazuje daňovú stratu, napr. ak ide o daňovníka, ktorý má príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Komu patrí dovolenka pre mladých? (27.01.2020)

Od 1.1.2020 nadobudla účinnosť novela č. 380/2019 Z.z. Zákonníka práce, na základe ktorej sa navyšuje dĺžka základnej výmery dovolenky na 5 týždňov aj pre zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa. Pojem „trvalá starostlivosť o dieťa“ nie je na účely poskytovania "zvýšenej výmery dovolenky" Zákonníkom práce presne vymedzený, čo môže v praxi spôsobovať problémy. Novela zákona taktiež neupravuje spôsob preukazovania nároku na vyššiu výmeru dovolenky, takže na tieto účely bude vhodné, ak si zamestnávateľ tento postup upraví v internom predpise napr. zamestnanec predloží zamestnávateľovi kópiu rodného listu dieťaťa.

Majú nárok na vyššiu výmeru dovolenky obaja rodičia?

Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú podľa stanoviska Národného inšpektorátu práce obaja rodičia, ak sa trvale starajú o dieťa, a to bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom. Ak zamestnanec ale nežije v domácnosti s dieťaťom, je potrebné aby preukázal relevantnú mieru starostlivosti, t.j. nielen to, že sa s ním občas stretne, pretože zvýšená výmera dovolenky ako forma dodatočného odpočinku má slúžiť určitému účelu vyjadrenému v dôvodovej správe. Nejde o zvýšenie dovolenky z dôvodu, že niekto je rodičom, ale z dôvodu, že ako rodič sa o dieťa stará, a teda má nižšiu mieru regenerácie po pracovnej dobe, a zároveň chce viac času, napr.  počas letných prázdnin, stráviť s dieťaťom.

Vzniká nárok na vyššiu výmeru dovolenky aj v prípade rozvedených rodičov?

Ak súd rozhodol o úprave vzťahov rodičov k dieťaťu, napr. jednému z rodičov určil osobnú starostlivosť o dieťa a druhý má právo na styk s dieťaťom, javí sa, že iba styk s dieťaťom (prípadne len platenie výživného) nepredstavuje trvalú starostlivosť o dieťa pre účely Zákonníka práce z hľadiska dovolenky. Rozhodujúce teda je, že sa rodič trvale o dieťa stará. Preto ak si budú chcieť v tomto prípade obaja "už rozvedení" rodičia uplatniť nárok na vyššiu výmeru dovolenky, mali by preukázať, že sa trvale o dieťa starajú. V prípade striedavej starostlivosti o dieťa majú osobnú starostlivosť striedavo obaja rodičia, a teda z tohto hľadiska sa javí, že ide o trvalú starostlivosť o dieťa u oboch rodičov.

Do akého veku dieťaťa trvá starostlivosť o dieťa na účely dovolenky?

Podľa článku l Dohovoru o právach dieťaťa sa pre jeho účely dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr. Nadobudnutie plnoletosti v právnom poriadku Slovenskej republiky upravuje Občiansky zákonník (zákon č. 40/l964 Zb. v znení neskorších predpisov). V zmysle § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa plnoletosť nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné. Podľa stanoviska Národného inšpektorátu práce v prípade § 103 ods. 2 ZP ide primárne o dieťa rodiča (biologickú matku/otca) alebo náhradného rodiča (podľa zákona o rodine) – t. j. o právny (rodinný) vzťah.  Zároveň ide o dieťa aj z hľadiska veku do 18 rokov alebo do nižšieho veku, ak osoba nadobudne plnoletosť uzatvorením manželstva (§ 8 Občianskeho zákonníka).

Rekreačný príspevok pri súbehu (17.01.2020)

Rekreačný príspevok môže byť oslobodený od dane za príslušné zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa. Ak táto podmienka nebude splnená, dôjde došlo k porušeniu zákona. Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov súčasne a u oboch mu bol vyplatený rekreačný príspevok ako sa zamestnávateľ, ktorého zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania dozvie, že zamestnancovi boli za rok 2019 poskytnuté 2 rekreačné príspevky, ktorú boli oba od dane oslobodené?
 
Príklad: Zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov súbežne. Zamestnávateľ A vystaví potvrdenie za rok 2019, na ktorom uvedie RP vo výške 275 €, ktorý poskytol zamestnancovi na rekreáciu, ktorá začala aj skončila v roku 2019. RP bol od dane oslobodený.  Zamestnávateľ B poskytol zamestnancovi tiež RP na rekreáciu, ktorá sa na žiadosť zamestnanca považuje za rekreáciu za rok 2019. Išlo o rekreáciu, ktorá začala 27.12.2019 a skončila 6.1.2020. Príspevok na rekreáciu bol zamestnancovi poskytnutý v spracovaní výplat za mesiac február 2020. Nakoľko sa rekreácia na žiadosť zamestnanca považuje za rekreáciu za rok 2019, zamestnávateľ uviedol výšku RP do nového potvrdenia za rok 2020 na riadok 09 a 09a. To znamená, že RP vo výške 275 € od zamestnávateľa B nebol uvedený v potvrdení za rok 2019, ale až v potvrdení za rok 2020. Nakoľko RP môže byť oslobodený od dane za príslušné zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, došlo k porušeniu zákona. Potvrdenie za rok 2020 sa však bude vystavovať až v roku 2021. Ako sa zamestnávateľ A, ktoré zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania dozvie, že zamestnancovi boli za rok 2019 poskytnuté 2 rekreačné príspevky, ktorú boli oba od dane oslobodené?

Zo stanoviska FR SR doručeného dňa 16.1.2020 vyplýva, že pokiaľ by zamestnancovi bol príspevok na rekreáciu poskytnutý od dvoch zamestnávateľov, potom jeden príspevok je uplatnený v rozpore s ustanovením § 152a Zákonníka práce, a preto naň nemožno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. Ak by zamestnanec pracoval počas roka u dvoch zamestnávateľov súčasne a u oboch si uplatnil rekreačný príspevok oslobodený od dane, tak by postupoval v rozpore s § 152a ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnanec je povinný túto skutočnosť nahlásiť zamestnávateľovi, ktorého žiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ak tak neurobí, bude mu táto suma dorubená v rámci daňovej kontroly. V prípade, ak má zamestnávateľ pochybnosti, môže vyžadovať od zamestnanca čestné vyhlásenie, že mu príspevok na rekreáciu nebol poskytnutý od iného zamestnávateľa za rovnaký kalendárny rok.

Elektronické oznamovanie 2. kategórie prác (07.01.2020)

Všetci zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov zaradených do 2. kategórie práce, majú povinnosť najneskôr do 15.1. oznámiť Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) vybrané údaje o týchto zamestnancoch, podľa ich stavu k 31.12. predchádzajúceho roka.  Rozsah oznámenia údajov o zamestnancoch vykonávajúcich prácu zaradenú do 2. kategórie je určený zákonom v § 30 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z.. Po prvýkrát sa nahlasovanie zamestnancov zaradených do 2. kategórie uskutočnilo v roku 2019. Zákon síce stanovil termín splnenia tejto povinnosti na 15. január, ale ÚVZ SR k polovici januára 2019 zverejnil na svojom webovom sídle oznam, v ktorom uviedol, že povinnosť sa bude považovať za splnenú, ak bude elektronické oznámenie odoslané najneskôr 30.6.2019.
Do 2. kategórie sa zaraďujú práce, u ktorých nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale vzhľadom na pôsobiace faktory práce (napr. prašné prostredie, hluk), sa nedá vylúčiť ich nepriaznivý vplyv na organizmus. Ide o práce, kde faktory pracovného prostredia neprekračujú legislatívou stanovené limity. Zaradenie prác do kategórií môžu vykonávať iba verejní zdravotníci alebo lekári so špecializáciu v odbore pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Ak vo firma takéhoto špecialistu nezamestnáva, musí sa obrátiť na pracovnú zdravotnú službu. 

Upozornenie: S účinnosťou od 1.1.2020 sa mal termín plnenia oznamovacej povinnosti zmeniť a upraviť sa mala aj periodicita. Každoročná povinnosť mala byť nahradená povinnosťou oznamovať tieto údaje raz za päť rokov. Novela zákona č. 355/2007 Z. z. však schválená nebola. Preto bude zamestnávateľ povinný splniť oznamovaciu povinnosť aj za rok 2019. ÚVZ SR však zverejnil na svojom webovom sídle oznam, že uvedenú povinnosť bude považovať za splnenú, ak bude elektronické oznámenie odoslané najneskôr 28.02.2020 (a to napriek skutočnosti, že zákon hovorí o nahlasovaní 2. kategórie do 15. januára). Pre úplnosť uvádzame, že oznámenie 2. kategórie práce sa vzťahuje k stavu k poslednému dňu v roku, t. j. 31.12.2019.

Formulár pre elektronické oznamovanie kategórie 2 možno vyplniť priamo z internetovej stránky ÚVZ SR alebo zo stránky slovensko.sk (kde je aktualizovaný formulár za rok 2019 dostupný od pondelka 09.12.2019). Je na zamestnávateľovi, ktorý z dvoch uvedených spôsobov si zvolí. Formulár sa zasiela vždy iba jedným zvoleným spôsobom, teda buď iba zo stránky ÚVZ SR, alebo iba zo stránky slovensko.sk. Nahlasovanie 2. kategórie nemožno realizovať poštou alebo vyplnením tlačiva na príslušnom RÚVZ.

Užitočná rada: Zamestnávateľ pri nahlasovaní 2. kategórie môže použiť formulár z predchádzajúceho oznamovania kategórie 2. ÚVZ SR túto informáciu uvádza na svojej webovej stránke (v časti FAQ). Postup pri opakovanom použití je nasledovný:

1. Otvorte pôvodné odoslané xml v textovom editore (notepad++, poznámkový blok).
2. Nahraďte text v hornom riadku: "http://schemas.gov.sk/form/00607223.ElektronickeOznamovanieKategorie2/1.1" za "http://schemas.gov.sk/form/00607223.ElektronickeOznamovanieKategorie2/1.2"
3. Na konci formulára nahraďte text "<AVISPRO_RokUdajov>2018</AVISPRO_RokUdajov>" textom "AVISPRO_RokUdajov>2019</AVISPRO_RokUdajov>"
4. Uložte xml
5. Otvorte xml súbor ako nový formulár pre kontrolu správnosti a skontrolujte rok na konci
6. Pošlite xml súbor na email kategoria2@uvzsr.sk

Upozorňujeme, že tento postup je vhodný len pre zamestnávateľov, ktorí počas roka 2019 nevykonali žiadne zmeny ako je zmena identifikačných údajov, zmena adresy prevádzky, počet zamestnancov, či iné kategórie rizík zamestnancov. Za nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti je stanovená pokuta. V súlade s ust. § 57 ods. 22 písm. i) zákona o ochrane zdravia sa dopustí správneho deliktu každý, kto neoznámi v zákonom ustanovenej lehote príslušnému orgánu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie podľa § 30 ods. 1 písm. k). Orgán verejného zdravotníctva uloží v súlade s ust. § 57 ods. 41 písm. a) zákona za takýto správny delikt pokutu od 150 € do 20 000 €.

Ako si poradiť s pomernou časťou dovolenky? (23.12.2019)

Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.

Príklad č. 1: Pracovný pomer začal dňa 2.1.2019 a v pracovnej zmluve je uvedený deň nástupu do práce 2.1.2019 (1.1. bol sviatok).  Pracovný pomer bude trvať až do 31.12.2019. Zamestnanec má  viac ako 33 rokov. Na koľko dní dovolenky v roku 2019 má nárok?

Príklad č. 2: Pracovný pomer začal dňa 3.6.2019 a v pracovnej zmluve má uvedený deň nástupu do práce 3.6.2019 (1. a 2. bola sobota a nedeľa). Pracovný pomer bude trvať až do 31.12.2019. Zamestnanec má viac ako 33 rokov. Na koľko dní dovolenky má nárok v roku 2019?

V súlade s § 102 Zákonníka práce pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok. Nakoľko zamestnancovi patrí pomerná časť dovolenky v dĺžke jednej dvanástiny za každý celý odpracovaný mesiac, je pre vznik pracovného pomeru veľmi dôležitý dojednaný dátum – deň nástupu do práce v pracovnej zmluve. Vtedy totiž pracovný pomer vznikne. Naopak deň uzatvorenia pracovnej zmluvy a deň skutočného nástupu do práce, ktorý nemusí byť totožný s dňom vzniku pracovného pomeru, nie je pre účely vzniku nároku na pomernú časť dovolenky, rozhodujúci. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu, ak dochádza medzi zamestnávateľom a zamestnancom k dohode o dni nástupu zamestnanca do práce, má byť doba nástupu dojednávaná zásadne na prvý deň v mesiaci, a to aj v prípadoch, keď na začiatku mesiaca sú dni pracovného pokoja. Deň nástupu do práce je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy, ktorá sa však určuje na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, a preto umožňuje stanovenie aj iného termínu nástupu do práce, napr. bezprostredne po dni pracovného pokoja. Ak sa v pracovnej zmluve dohodne nástup do práce ako deň bezprostredne nasledujúci po dňoch pracovného pokoja na začiatku mesiaca, možno v súlade s dobrými mravmi, čo potvrdzujú aj závery súdov, považovať podmienku odpracovania celého kalendárneho mesiaca na účely vzniku nároku na dovolenku za splnenú a zamestnancovi priznať predpokladaný nárok na dovolenku aj za tento kalendárny mesiac. Z uvedeného preto vyplýva, že zamestnancovi v prvej otázke vznikne nárok na celoročnú výmeru, t.j. vo dĺžke 25 dní a zamestnancovi v druhej otázke vznikne nárok na pomernú časť dovolenky v dĺžke 7 dvanástin z ročnej výmery, t.j. 14,5 dňa.

Nové tlačivo "Vyhlásenie na zdanenie príjmov" (15.12.2019)

Zamestnanec má možnosť (nie je povinný) uplatniť si u zamestnávateľa pri výpočte mesačných preddavkoch na daň nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nárok na daňový bonus na vyživované dieťa. Tieto nároky sa uplatňujú u zamestnávateľa na základe písomného vyhlásenia na tlačive predpísanom FR SR s názvom „Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu" ďalej len Vyhlásenie na zdanenie príjmov.

Upozornenie: FR SR na základe Oznámenia č. 21/DZPaU/2019/I o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti  s príjmami zo závislej činnosti platných od 1.1.2020 určuje nový vzor tlačiva „Vyhlásenie na zdanenie príjmov [VYH36v20]". Zamestnávateľom sa odporúča, aby zamestnanci na zdaňovacie obdobie roku 2020 vyplnili a podpísali vyhlásenie, ktoré FR SR určilo na zdaňovacie obdobie roku 2020. FR SR bude po 31.12.2019 akceptovať aj vyhlásenie [VYH36v18], ktoré na základe oznámenia zo dňa 12.12.2017 určilo pre zdaňovacie obdobie roku 2018 - podmienkou je, že tento vzor zamestnanec vyplnil a podpísal aj na zdaňovacie obdobie 2019, a chce pokračovať v uplatňovaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus na dieťa aj v zdaňovacom období roku 2020.

Od roku 2020 sa podmienky podávania vyhlásenia upravujú. Po novom zamestnávateľ prihliadne pri výpočte preddavkov na daň na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec zamestnávateľovi podá vyhlásenie v listinnej forme, príp. ho doručí zamestnávateľovi v elektronickej forme (napr. e-mailom). Podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa vyhlásenie doručovalo zamestnávateľovi výhradne v listinnej forme. Od roku 2020 sa doručuje v listinnej forme vtedy, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodli na doručovaní elektronickými prostriedkami. Nový spôsob doručovania sa použije pri doručovaní vyhlásenia po 31.12.2019.  Rovnako sa bude od 1.1.2020 postupovať aj v prípade, ak dôjde k zmene podmienok na výpočet daňovej povinnosti zamestnanca, t.j. podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu a nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, kedy je zamestnanec povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, ak sa so zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, a to najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo na daňový bonus, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus ku dňu, keď táto skutočnosť nastala 
Od 1.1.2020 sa zároveň ruší každoročná povinnosť zamestnanca podpisovať vyhlásenie zdanenie príjmov do konca januára. Táto zmena sa prvýkrát uplatní tak, že zamestnanci, ktorí si uplatňovali pri výpočte mesačných preddavkov na daň nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nárok na daňový bonus na dieťa za rok 2019 a budú si chcieť svoje nároky uplatňovať aj pre nasledujúce zdaňovacie obdobie, t.j. pre rok 2020, nebudú mať povinnosť do konca  januára 2020 podať u zamestnávateľa vyhlásenie na zdanenie príjmov pre nasledujúce zdaňovacie obdobie. Uvedené vyplýva z ust. 36 ods. 6 a 7 zákona. Od 1.1.2020 platí, že ak má zamestnávateľ u zamestnanca v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2020 prihliadnuť na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus na vyživované dieťa, zamestnanec je povinný podať vyhlásenie na zdanenie príjmov:

• do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania alebo
• kedykoľvek v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak sa u zamestnanca zmenia podmienky na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu.

Od 1.1.2020 zároveň platí, že zamestnanec, ktorý je začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku, príp. obdobného dôchodku zo zahraničia, nebude musieť každoročne deklarovať vo vyhlásení na zdanenie príjmov platnosť rozhodnutia o priznaní dôchodku. Oznamovacia povinnosť mu vzniká len raz, napr. pri nástupe do zamestnania, príp. v tom prípade, ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu na dieťa a nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. 

Oprava poistného u dôchodcu (02.12.2019)

Dňa 17.9.2019 bola schválená novela č. 321/2019 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len "zákon"), ktorá nadobúda účinnosť dňa 1.1.2020. V schválenej novele sa upravené aj skutočnosti, ktoré majú dopad na vznik, trvanie alebo zánik sociálneho poistenia a na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie. V súlade s ust. § 65a zods. 1 zákona: "Ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku sociálneho poistenia a na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie je dovŕšenie dôchodkového veku alebo priznanie dôchodku, právne účinky:

• dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia,
• priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku."

Pri spätnom priznaní dôchodku sa zavádza rovnaká právna úprava, ktorá spočíva v tom, že účinky spätného priznania dôchodku na posudzovanie vzniku, trvania alebo zániku poistenia a na účely posudzovania povinnosti platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie nenastanú odo dňa, od ktorého je dôchodok priznaný, ale nastanú až dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku

Rovnako nedôjde ani k reparácii poistného za obdobie odo dňa, od ktorého je starobný dôchodok priznaný, ale až odo vydania rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. To znamená, že ak je zamestnancovi priznaný dôchodok spätne, zamestnávateľ je povinný od 1.1.2020 opravovať mesačné výkazy poistného a príspevkov odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku, a nie odo dňa jeho priznania - ako platilo do 31.12.2019. Aj preplatok na poistnom môže vzniknúť najskôr odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku. 

Príklad: Ak bude zamestnancovi spätne priznaný starobný (príp. invalidný) dôchodok, bude mať zamestnávateľ povinnosť naďalej opravovať mesačné výkazy poistného na sociálne poistenie?
Podľa stanoviska Sociálnej poisťovne starobný dôchodca zamestnaný na pracovnú zmluvu, resp. aj na dohodu, nie je v súčasnosti povinný (ani jeho zamestnávateľ) platiť poistné na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti odo dňa priznania dôchodku. To znamená, že v situácii, kedy je zamestnancovi spätne priznaný dôchodok (hoci aj tri roky dozadu), je zamestnávateľ povinný opravovať všetky Mesačné výkazy poistného a príspevkov odo dňa jeho priznania. Novelou zákona od januára 2020 sa táto povinnosť zamestnávateľovi zjednodušuje, spätne ich bude opravovať iba odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku. Aj preplatok na poistnom môže vzniknúť najskôr odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku. Uvedené sa vzťahuje aj na invalidných dôchodcov, za ktorých zamestnávateľ nie je povinný v súčasnosti platiť poistné na niektoré druhy poistného odo dňa priznania dôchodku. Rozhodujúci bude aj v ich prípade deň vydania rozhodnutia o jeho priznaní.

Rekreačný poukaz a ubytovanie od koho? (07.11.2019)

Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu predložil faktúru zo zariadenia, kde bol ubytovaný. Zariadenie má pridelené IČO, ale nenachádza sa v živnostenskom registri ani obchodnom registri Slovenskej republiky. Môže zamestnávateľ zamestnancovi v tomto prípade preplatiť príspevok na rekreáciu?
Pod pojmom „prenocovanie“ sa podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v platnom znení rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Súčasná právna úprava (zákon o podpore cestovného ruchu a Zákonník práce) neustanovuje, aby bol ekonomickým subjektom len podnikateľský subjekt, ktorý je oprávnený poskytovať ubytovacie služby (ktorý sa nachádza v živnostenskom registri alebo v obchodnom registri). Pre úplnosť uvádzame, že taktiež pri povinnosti platiť miestnu daň za ubytovanie je nie je rozhodujúce, či prevádzkovateľ ubytovania má, resp. nemá na poskytovanie ubytovania živnosť - miestnu daň zaplatiť musí, nakoľko prechodne ubytováva iné osoby za odplatu. Sme preto toho názoru, že zamestnávateľ nemá povinnosť skúmať, či poskytovateľ prechodného ubytovania je alebo nie je oprávnený poskytovať ubytovacie služby vyslovene len na základe živnostenského, resp. iného oprávnenia. A nakoľko súčasná právna úprava neupravuje povinnosť ubytovať sa iba v zariadeniach "podnikateľov", resp. nezakázala ubytovať sa na účely rekreačného príspevku v zariadeniach „nepodnikateľov“, zastávame názor, že podmienky na poskytnutie rekreačného príspevku podľa § 152a Zákonníka práce sú splnené aj v takom prípade ak išlo o ubytovanie u osoby, ktorá nemá na poskytovanie ubytovania živnosť.

Rekreačný príspevok versus kúpeľný pobyt (22.10.2019)

Dňa 18.10.2019 zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR informáciu k uplatňovaniu nároku na rekreačný príspevok, ak ide zamestnanec na kúpeľný pobyt, kde absolvuje kúpeľnú liečbu. Podľa pôvodných usmernení FR SR zamestnanec nemal nárok na príspevok na rekreáciu počas absolvovania kúpeľnej liečby len za obdobie počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Príspevok na rekreáciu mohol zamestnávateľ  poskytovať zamestnancovi v takomto prípade len počas dovolenky, ktorá súvisela s oddychom zamestnanca, ktorý síce aj počas dovolenky mohol absolvovať kúpeľný pobyt, ale nie v súvislosti s nariadením liečenia počas dočasnej pracovnej neschopnosti. 

V zmysle informácie FR SR zo dňa 18.10.2019 ak ide zamestnanec na kúpeľný pobyt, kde absolvuje kúpeľnú liečbu (skupiny A alebo B) v súvislosti s nariadením liečenia zo zdravotných dôvodov, nejde o rekreačný pobyt, a preto zamestnancovi nemožno uplatniť príspevok na rekreáciu. Uvedené platí bez ohľadu na to, či bol zamestnanec časť kúpeľného pobytu práceneschopný a časť pobytu absolvoval počas dovolenky. Zamestnanec si v takomto prípade namiesto príspevku na rekreáciu môže uplatniť v ročnom zúčtovaní preddavkov za rok 2019, resp. v podanom daňovom priznaní za rok 2019  preukázanú úhradu na kúpeľnú starostlivosť v sume najviac 50 € ako nezdaniteľnú časť základu dane.

Príklad: Zamestnanec dostane kúpeľný pobyt zo Sociálnej poisťovne zo zdravotných dôvodov a hradené má len procedúry. Pobyt aj stravu si hradí sám. Ak dostane faktúru, kde má potvrdené, že si pobyt aj stravu platil sám, môže požiadať o príspevok na rekreáciu zamestnanca?
Nakoľko zamestnanec v uvedenom prípade absolvoval kúpeľnú liečbu (skupiny A alebo  B), nie rekreačný pobyt v zariadení poskytujúcom ubytovacie služby, príp. aj stravovacie služby a iné súvisiace služby cestovného ruchu, nemožno uplatniť príspevok  na rekreáciu. Príspevok na rekreáciu zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi počas dovolenky, ktorý súvisí s oddychom zamestnanca, ktorý síce aj počas dovolenky môže absolvovať kúpeľný pobyt (ale bez odporúčania lekára, ako samoplatiteľ, kedy si procedúry vyberie sám resp. mu ich odporučí lekár v kúpeľoch), ale nie v súvislosti s nariadením liečenia zo zdravotných dôvodov. V prípade, že zamestnanec absolvuje kúpeľnú liečbu v súvislosti s nariadením liečenia zo zdravotných dôvodov, musí dodržiavať nariadené pokyny a liečebný poplatok je hradený poisťovňou - v takomto prípade nejde o rekreáciu. Uvedené platí aj v prípade, ak by bol na takomto kúpeľnom pobyte počas čerpania dovolenky.

Daňové potvrdenia elektronicky? (16.10.2019)

Novela zákona o dani z príjmov od 1.1.2020 zavádza možnosť zasielať niektoré daňové potvrdenia medzi zamestnancom a zamestnávateľom elektronickou formou, čo by malo priniesť v oblasti mzdovej agendy zníženie administratívnej záťaže. Ide o nasledovné novinky:

• zavedenie možnosti zamestnávateľa vystaviť a doručiť zamestnancovi po vzájomnej dohode vymedzené druhy dokladov elektronickou formou (napríklad e-mailom); ide o nasledovné dokumenty: potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, resp. doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní a potvrdenie o zaplatení dane na účely poukázania 2%, resp. 3%
• umožnenie zamestnancovi podať zamestnávateľovi po vzájomnej dohode žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň elektronickou formou (napríklad e-mailom)
• možnosť oznamovať po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom zmeny vo vyhlásení na uplatnenie nezdaniteľnej časti  základu dane na daňovníka a daňového bonus elektronickou formou (napríklad e-mailom).

Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nie je možné ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžadovať sa bude aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré by malo v súlade so zákonom obsahovať: informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu, a označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Od 1.1.2020 sa zároveň ruší každoročná povinnosť zamestnanca podpisovať vyhlásenie na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu. Uvedená zmena predpokladá u zamestnancov dobré znalosti práv a povinností vyplývajúcich zo zákona o dani z príjmov, nakoľko ak sa u zamestnanca zmenia podmienky, napríklad si už ďalej nebude uplatňovať daňový bonus na dieťa a pod., zamestnanec bude mať povinnosť oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Zároveň bude možno tieto zmeny - ako je vyššie uvedené - oznamovať aj elektronickou formou.

Odmena zástupcovi starostu áno, či nie? (14.10.2019)

Poslancovi, ktorý vykonáva funkciu zástupcu starostu a nie je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania, patrí mesačná odmena podľa vecnej a časovej náročnosti výkonu funkcie určená starostom, najviac vo výške 70 % mesačného platu starostu bez zvýšenia podľa príslušnej platovej skupiny. Z uvedeného vyplýva, že zástupcovi starostu patrí odmena “zo zákona”.
Táto odmena nemusí byť v maximálnej výške, ale mala by zohľadňovať vecnú a časovú náročnosť výkonu funkcie v konkrétnom mesiaci. Ministerstvo vnútra SR vo svojom stanovisku uvádza, že odmena zástupcu starostu "by nemala byť" v nulovej výške, a že by bolo vhodné určiť ju diferencovane za úkony, príp. za čas, ktorý zástupca strávi reálne zastupovaním starostu (t.j. nie konkrétnou sumou, i keď aj tento spôsob zákon nevylučuje). Napríklad: "Za výkon povinnosti patrí zástupcovi starostu, ktorý vykonáva funkciu zástupcu starostu a nie je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania, odmena vo výške 7,50 € brutto/1 hod. Odmena mu bude vyplácaná mesačne vo výplatnom termíne určenom pre zamestnancov obce.” 
U uvedeného vyplýva, že ak zástupca starostu v danom mesiaci svoju funkciu nevykonáva vôbec, tak mu táto odmena nepatrí - otázkou zostáva, že ak je raz funkcia zástupcu starostu "funkčná" a "zriadená", ako sa môže v praxi stať, že ju nebude v danom mesiaci vôbec vykonávať? Je teda vôbec potrebnou? Som toho názoru, že ak zákon ustanovuje, že funkcia starostu musí byť zriadená zo zákona a zo zákona patrí zástupcovi patrí "mesačná" odmena, mala by stanovená v mesačnej "perióde" - samozrejme so zohľadnením vecnej a časovej náročnosti výkonu funkcie v konkrétnom mesiaci. Ide o to, že význam zastupovania spočíva najmä v tom, aby bol zástupca starostu pripravený (hneď) zastupovať starostu v prípadoch, keď tento nie je prítomný alebo spôsobilý plniť svoje úlohy. To znamená, že i keď by sa javilo, že v niektorých prípadoch (najmä v menších obciach) zástupca starostu "nerobí nič" než ostatní poslanci, iba sú "pro forma" zástupcami starostu tak, aby bolo splnená litera zákona o existenicii zástupcu starostu, nie je tomu úplne tak. Zástupca starostu musí byť "v obraze", zaujímať sa o veci verejné viac ako ostatní poslanci, nakoľko v prípade, ak nastane okamih na zastupovanie starostu musí byť na to 100% pripravený.
Pre úplnosť uvádzame, že ak bude zástupca starostu vykonávať funkciu v čiastkovom (alikvotnom) rozsahu, tak mu patrí alikvotne krátená. Určenie odmeny tak podľa novely zákona platnej od 1.2.2019 znamená stanovenie „základu”, ktorý treba podľa časovej náročnosti výkonu funkcie prepočítať na odmenu v konkrétnom mesiaci. Na spätné priznanie odmeny nárok nie je. 

Činnosť stavebného úradu zamestnancom na dohodu? (14.10.2019)

Môže za obec ako za stavebný úrad konať zamestnanec, s ktorým má obec uzavretú dohodu o pracovnej činnosti s druhom dohodnutej práce: „zabezpečenie činnosti preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku", a nie pracovný pomer?
Prokurátor podal protest voči kolaudačnému rozhodnutiu, ktorým stavebný úrad obce povolil stavebníkovi užívanie stavby (rok 2014). Námietka spočívala v tom, že osoba, ktorá rozhodovala v stavebnom konaní, bola neoprávnená a to z dôvodu, že mala s obcou uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, a nie pracovný pomer. Okresný súd protestu prokurátora nevyhovel (rok 2016) a aj Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie obce je v súlade so zákonom, a preto taktiež žalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal prokurátor v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a všetko "malo dohru" na Najvyššom súde SR.
Najvyšší súd SR dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.09.2018, číslo konania: 10Sžk/35/2017: "Žiadne z ustanovení Stavebného zákona neprikazuje obci činnosť stavebného úradu zabezpečovať prostredníctvom zamestnanca v pracovnom pomere len a výlučne na základe pracovnej zmluvy. Stavebný zákon vyžaduje, aby išlo o zamestnanca. Žalovaný preukázal, že právny vzťah medzi ním a fyzickou osobu bol vzťahom zamestnávateľa a zamestnanca, nakoľko tento vykonával pre obec (pre žalovaného) závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu vzniknutom na základe dohody o pracovnej činnosti. Obec (žalovaný) rovnako preukázal, že zamestnanec spĺňal osobitný kvalifikačný predpoklad a to predložením Osvedčenia o odbornej spôsobilosti."

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca (3. časť)

V súlade s § 52zz zákona sa ustanovenia zákona o dani z príjmov o poskytovaní príspevku na športovú činnosť v znení účinnom od 1. januára 2020 použijú na športovú činnosť dieťaťa, ktorú dieťa vykonáva po 31. decembri 2019. Pre úplnosť uvádzame, že nakoľko príspevok na športovú činnosť dieťaťa je oslobodený od dane, nepodlieha ani odvodom na poistné na zdravotné a sociálne poistenie.

Zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o príspevok na športovú činnosť, ak je dieťa mladšie ako 18 rokov, príp. má najviac 18 rokov. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa, ktoré počas kalendárneho roka dovŕši 18 rokov veku možno poskytnúť za celý kalendárny rok, v ktorom zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, a to kedykoľvek až do konca kalendárneho roka, nie len do dňa dovŕšenia 18 rokov veku dieťaťa zamestnanca. Dieťa, na ktorého vykonávanie športovej činnosti zamestnanec môže zamestnávateľa požiadať o tento príspevok, musí splniť nasledovné podmienky:

• ide o vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo aj iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti,
• ide o dieťa mladšie ako 18 rokov a dieťa, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť,
• dieťa je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa § 3 písm. k) zákona o športe najmenej počas šiestich mesiacov.

Poznámka: Podmienka, aby dieťa zamestnanca muselo mať trvalý pobyt alebo obdobný pobyt výlučne na území Slovenskej republiky, bola z pôvodného návrhu vypustená. Táto podmienka sa javila pri schvaľovacom procese nadbytočná, nakoľko oprávnená osoba ako aj zamestnanec musia mať dostatočnú spojitosť so SR, aby poskytnutie tohto príspevku bolo možné. Zároveň sa týmto odstránili možné praktické problémy pri uplatňovaní tohto ustanovenia v spojitosti s právom EÚ.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa, t.j. vrátane doby trvania pracovného pomeru, posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia vykonávania športovej činnosti, na ktoré sa vzťahuje doklad a ktorým zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa. Tieto doklady si zamestnávateľ musí uschovať pre svoje účtovné a daňové potreby. Na záver nášho 3-dielneho seriálu k športovému príspevku uvádzame podmienky, ktoré je potrebné ku dňu začatia obdobia vykonávania športovej činnosti splniť:

1. pracovný pomer zamestnanca, ktorý žiada o športový príspevok, trvá u zamestnávateľa nepretržite najmenej 24 mesiacov; príspevok sa poskytuje zamestnancom, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa zárobkovú činnosť len v pracovnom pomere, t.j. nevzťahuje sa na dohodárov (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov)
2. príspevok sa poskytuje na žiadosť zamestnanca
3. zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok len u jedného zamestnávateľa
4. príspevok sa poskytuje najviac v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca; u zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času
5. príspevok sa poskytuje na športovú činnosť dieťaťa, ak ide o vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo aj iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti; ide o dieťa mladšie ako 18 rokov a dieťa, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť, a dieťa je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii najmenej počas šiestich mesiacov
6. oprávnené výdavky je zamestnanec povinný preukázať zamestnávateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa vydania dokladu oprávnenou osobou a to predložením dokladu, ktorého súčasťou musí byť meno a priezvisko dieťaťa, ktoré vykonáva športovú činnosť, a obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad, a predložením dokladu o úhrade oprávnených výdavkov
7. zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok po predložení dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak (takže pripúšťa sa možnosť dohody aj na inom termíne).

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca (2. časť)

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca je dobrovoľný príspevok zamestnávateľa, o ktorý môže požiadať zamestnanec pracujúci v pracovnom pomere, nie dohodár! Prinášame vám druhú časť seriálu, kde sa dozviete, na aké výdavky je možné príspevok poskytnúť a aká je jeho maximálna výška.

Maximálna výška príspevku

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi na jeho žiadosť príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55% oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca. O príspevok môže zamestnanec toho istého zamestnávateľa požiadať v priebehu kalendárneho roka aj opakovane, a to až do vyčerpania maximálnej sumy príspevku.

Upozornenie: Príspevok na športovú činnosť dieťaťa je možné poskytnúť v prípade, ak má zamestnanec viac detí vykonávajúcich športovú činnosť, v sume 275 € za kalendárny rok nie jednotlivo na každé dieťa zamestnanca v sume 275 € za kalendárny rok, nakoľko oprávnenou osobou na tento príspevok je zamestnanec, nie každé jednotlivé dieťa zamestnanca.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok (275 €) zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. To znamená, že maximálna suma príspevku zamestnávateľa zamestnanca 275 € sa  vzťahuje len na zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na ustanovený týždenný pracovný čas (pracujú na „plný úväzok“). U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas (pracuje na „skrátený úväzok“), sa maximálna suma príspevku zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Ak má teda zamestnanec dohodnutý u zamestnávateľa s ustanoveným pracovným časom 40 hodín týždenne pracovný pomer na „polovičný úväzok“, zamestnávateľ môže prispieť na športovú činnosť jeho dieťaťa maximálne sumou 137,50 € za kalendárny rok.

Príklad: Pracovný pomer má zamestnanec  uzatvorený na kratší pracovný čas 30 hodín týždenne. U zamestnávateľa je UPČ 40 hodín týždenne. Výdavky na športovú činnosť dieťaťa boli predložené vo výške 300 €. Aká bude maximálna výška príspevku na športovú činnosť, ktorú bude môcť zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi? Nakoľko zamestnanec pracuje u zamestnávateľa na kratší pracovný čas, najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa sa zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. To znamená, že  zamestnávateľ bude môcť zamestnancovi poskytnúť príspevok v sume najviac 206,25 € [275 € x (30:40)]. Oprávnené výdavky na športovú činnosť boli preukázané vo výške 300 €, z toho 55 % je 165 €. Nakoľko príspevok na športovú činnosť vo výške 55% oprávnených výdavkov v sume 165 € zákonom stanovený strop vo výške 206,25 € neprevyšuje, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na športovú činnosť v sume 165 €. Zostáva mu tak ešte uplatniť 41,25 € (206,25 – 165), čomu zodpovedajú oprávnené výdavky na športovú činnosť vo výške 75 €.

Oprávnené výdavky zamestnanca

Príspevok nie je možné poskytnúť na akúkoľvek športovú aktivitu, ale len na vybrané športy pod vedením odborne spôsobilého športového odborníka, ktorý pôsobí v registrovanej športovej organizácii podľa príslušného zákona o športe.  V súlade s § 152b ods. 2 ZP: "Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na športovú činnosť dieťaťa u oprávnenej osoby, ktorou je výlučne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu, ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie tejto športovej činnosti pod dohľadom odborne spôsobilého športového odborníka, a to najviac za obdobie kalendárneho roka, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa." Z uvedeného vyplýva, že doklad, ktorým zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa môže vystaviť len oprávnená osoba, za ktorú sa považuje športová organizácia podľa § 8 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe v znení neskorších predpisov, ktorá je zapísaná v registri právnických osôb v športe. Register právnických osôb v športe je jedným z modulov informačného systému športu, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo školstva SR. Register právnických osôb v športe sa nachádza na stránke Slovenského športového portálu (https://sport.iedu.sk). Športovou organizáciou sa rozumie právnická osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť; športovou organizáciou nie je orgán verejnej správy.  Ide o športové kluby, zväzy, prevádzkovateľov športových zariadení, poskytovateľov trénerských a masérskych služieb v športe, organizátorov športových podujatí, ktoré sú zapísané v registri právnických osôb v športe. V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov príspevok na športovú činnosť dieťaťa je oslobodený od dane, a zároveň sa považuje za daňový uznaný náklad zamestnávateľa. 

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca (1. časť)

Od 1.1.2020 sa v pracovnom práce zavádza príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca. Ide o dobrovoľný príspevok zamestnávateľa, o ktorý môže požiadať ten zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Kto má a nemá nárok na tento príspevok a v akej výške môže zamestnávateľ prispieť zamestnancovi na športovú činnosť jeho dieťaťa, príp. aké doklady treba predložiť zamestnávateľovi vás oboznámime v našom 3-dielnom seriáli, z ktorého vám prinášame jeho prvú časť.

Kto môže o príspevok požiadať?
Nárok na príspevok na športovú činnosť dieťaťa má zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a ktorý u zamestnávateľa podá žiadosť o príspevok na športovú činnosť. Poskytovanie príspevku sa vzťahuje nielen na zamestnancov, ktorých pracovnoprávne vzťahy upravuje Zákonník práce, ale aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 553/2003 Z. z., na zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákon č. 281/2015 Z. z.  o štátnej službe profesionálnych vojakov) a zákon š. 35/2019 Z.z. o finančnej kontrole v znení neskorších predpisov. 
Zamestnanci vykonávajúci práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nárok na tento príspevok nemajú. Keďže je možné príspevok na športovú činnosť využiť iba vtedy, ak pracovný pomer zamestnanca trvá najmenej 24 mesiacov, nebude mať naň nárok ani zamestnanec, ktorý zmenil zamestnávateľa, hoci je trvale zamestnaný, a taktiež deti tých osôb, ktoré sú nezamestnané alebo sú zamestnané kratšie ako 24 mesiacov.

Ako sa posudzuje splnenie podmienok na priznanie príspevku? 
Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa (vrátane podmienky doby trvania pracovného pomeru) posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad, ktorým zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou, ktorého súčasťou musí byť:

• meno a priezvisko dieťaťa, ktoré vykonáva športovú činnosť,
• obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad.

Z uvedeného vyplýva, že doklad (zákon neurčuje, že musí ísť výslovne účtovný doklad, ale o doklad vydaný oprávnenou osobou, t.j. športovou organizáciou) musí obsahovať aj údaj o období vykonávania športovej činnosti, na ktoré sa vzťahuje. Rozhodným okamihom na posúdenie spĺňania všetkých zákonných podmienok je teda okamih začatia obdobia vykonávania športovej činnosti, za ktoré výdavok vzniká. Napríklad zamestnanec uhradil náklady na športovú činnosť dieťa za obdobie od 1.9. do 31.12., posudzovanie splnenia podmienok sa uskutoční k 1.9., alebo zamestnanec uhradil výdavok na dvojdennú súťaž, kedy sa splnenie podmienok posudzuje ku dňu začatia samotnej súťaže (podujatia) apod. Okrem vyššie uvedeného dokladu, som toho názoru, že zamestnanec musí predložiť aj doklad o úhrade, nakoľko úhrada oprávnených výdavkov musí byť, na účely oslobodenia tohto príspevku od daňovej povinnosti a na účely uznateľnosti nákladov zamestnávateľa, zamestnancom preukázaná. V prípade predloženia požadovaných dokladov a splnenia podmienok, zamestnávateľ zamestnancovi poskytne príspevok na športovú činnosť dieťaťa v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa. Ak zamestnanec požiada o príspevok za príslušný kalendárny rok u viacerých zamestnávateľov, rozdiel sa vysporiada po skončení zdaňovacieho obdobia v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo pri podaní daňového priznania.

Nárok na rekreačný príspevok a zľavový portál (19.09.2019)

Na účely uznania výdavkov na rekreáciu je potrebné predložiť zamestnávateľovi doklad potvrdzujúci účasť na rekreácii a doklad o úhrade oprávnených výdavkov na rekreáciu, takže spravidla pôjde o dva doklady. Spôsob preukazovania oprávnených výdavkov na rekreáciu, t.j. aké doklady bude zamestnávateľ vyžadovať na zdokladovanie účasti na rekreácie, si určí zamestnávateľ sám, napríklad v internom predpise alebo v kolektívnej zmluve. Finančné riaditeľstvo SR v metodickom usmernení doporučuje, aby zamestnávateľ v nadväznosti na požiadavky ust. v § 152a Zákonníka práce, pri účtovaní oprávnených nákladov príspevku na rekreáciu zamestnanca vyžadoval, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže splnenie požadovaných podmienok, t.j. mal by obsahovať tieto údaje:

• identifikácia poskytovateľa rekreačného pobytu na jednej strane a na druhej identifikačné údaje zamestnanca, pre ktorého je doklad vystavený
• uvedenie osôb, ktoré spolu so zamestnancom sa zúčastnili rekreačného pobytu - uvedené platí v prípade uplatnenia oprávnených výdavkov aj na iné osoby, ktoré sa spolu so zamestnancom zúčastnili na rekreácii, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či je nárok na preplatenie výdavkov v súlade so Zákonníkom práce
• popis poskytnutých služieb, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či je nárok na preplatenie v súlade so Zákonníkom práce
• časové vymedzenie poskytnutého rekreačného pobytu
• informácie o cene, o dátume úhrady za pobyt
• číslo účtovného dokladu vystavovateľa.

Ak si zamestnanec objednával rekreačný pobyt cez zľavový portál, ktorý mu vystavil Doklad o zaplatení a absolvovaní pobytu na účely poskytnutia rekreačného príspevku od zamestnávateľa, podľa usmernenia FR SR môže zamestnávateľ akceptovať aj tento druh dokladu. Tento doklad je zároveň potvrdením, že sa rekreácia uskutočnila, nakoľko je vystavený po ukončení rekreácie.
Vystavenie a stiahnutie tohto dokladu priamo cez zľavový portál je možné len po označení tejto možnosti v nákupnom košíku, a to ešte pred kúpou pobytu. Nie je možné vystaviť doklad k zakúpeným rekreáciám bez tohto kroku alebo k rekreáciám, ktoré boli zakúpené pred dátumom 8.7.2019. V tejto aplikácií je možné vyplniť mená všetkých účastníkov pobytu. Doklad bude po odubytovaní automaticky vygenerovaný a elektronicky zaslaný zľavovým portálom na e-mailovú adresu zamestnanca. K tomuto dokladu je ešte potrebné priložiť doklad o úhrade, z ktorého je zrejmé, že za rekreáciu bolo zaplatené z prostriedkov zamestnanca. Ak zamestnanec zaplatil výdavky na rekreáciu bezhotovostne, úhradu za oprávnené výdavky preukáže na základe výpisu z účtu, resp. na základe potvrdenia o zrealizovaní platby (detail platby) - úhrada cez  internetbanking (na dokladoch je uvedené meno zamestnanca). Z dokladov musí byť zrejmé, že majiteľom účtu je zamestnanec, a tým preukáže, že on zaplatil za rekreáciu. 

Príklad: Zamestnanec zaplatil za rekreáciu cez zľavomat, ubytovacie zariadenie nevystavilo žiaden vyúčtovací doklad (príp. ho odmietlo vystaviť). Akým spôsobom zdokladuje zamestnanec účasť na rekreácii? Doklad o úhrade výdavkov na rekreáciu predložil (výpis z účtu).
Zamestnanec môže dokladovať účasť aj predložením potvrdenia ubytovacieho zariadenia o účasti s uvedením všetkých požadovaných náležitostí [meno zamestnanca a zúčastnených osôb, popis služieb, dĺžka pobytu, termín, cena za pobyt a spôsob úhrady (bezhotovostne)]. Aký doklad bude zamestnávateľ vyžadovať na zdokladovanie účasti na rekreácii zamestnanca, stanovuje zamestnávateľ v internom predpise.

Príklad: Možno považovať za účtovný doklad aj výdavky na rekreáciu formou "voucheru " vyhotoveného portálom sprostredkujúcim ubytovanie?
Voucher sa považuje len za "objednávku", ktorou sa objednáva ubytovanie (aj v prípade, že sa za voucher zaplatí vopred), nejde o účtovný doklad. Účtovným dokladom na účely §152a Zákonníka práce by mal byť "vyúčtovací doklad" vystavený priamo ubytovacím zariadením, ktorým je zároveň potvrdené, že sa zamestnanec rekreácie zúčastnil. Ak si zamestnanec objednával rekreačný pobyt cez zľavový portál, zdokladovať účasť na rekreácii je možné aj inou formou, napr. potvrdením ubytovacieho zariadenia o účasti zamestnanca na rekreácii, dokladom o absolvovaní pobytu, ktorý bol po skončení rekreácie zaslaný zľavovým portálom na e-mailovú adresu zamestnanca. Ktorý z týchto dokladov bude zamestnávateľ akceptovať, stanoví zamestnávateľ v internom predpise.

Výdavky na rekreáciu musia byť platené tou osobou, ktorá sa zúčastnila na rekreácii a ktorá zamestnávateľa žiada o rekreačný príspevok. To znamená, že úhrada oprávnených výdavkov by mala byť zaplatená zamestnancom a z jeho účtu. V zmysle usmernenia FR SR jediná situácia kde môže byť akceptovaný aj iný účet je účet manželky/manžela, a to v prípade, že majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, čo znamená, že všetky financie sú ich spoločnými financiami. Ak za oprávnené výdavky zaplatí iná osoba, takýto výdavok nie je možné akceptovať a príspevok na rekreáciu nie je možné oslobodiť v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Základné pravidlá pri čerpaní dovolenky (02.09.2019)

Za čerpanie dovolenky zamestnanca je zodpovedný zamestnávateľ. V záujme splnenia účelu dovolenky na zotavenie platí, že dovolenka sa má vyčerpať vcelku alebo v čo najväčších častiach. „Ak sa poskytuje dovolenka zamestnancovi v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna z nich najmenej dva týždne, pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak“ (ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, časť dovolenky môže byť aj kratšia). Podmienka čerpania aspoň dvoch týždňov je splnená aj vtedy, ak ide o čerpanie jedného týždňa minuloročnej dovolenky a jedného týždňa z dovolenky za aktuálny kalendárny rok. Pri čerpaní dovolenky je potrebné dodržiavať základné pravidlá, podľa ktorých je zamestnávateľ povinný:

• určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky v dĺžke aspoň štyroch týždňov v príslušnom kalendárnom roku, ak má na ňu zamestnanec nárok a čerpaniu nebránia prekážky na strane zamestnanca,
• čerpanie dovolenky oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred, pričom toto obdobie môže byť výnimočne skrátené, ale len so súhlasom zamestnanca,
• poskytnúť zamestnancovi dovolenku na príslušný kalendárny rok tak, aby dovolenka skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka; ide predovšetkým o prípady, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca; v takomto prípade ide o tzv. „inštitút prenášania dovolenky“.

Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď doposiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka alebo do skončenia pracovného pomeru. Zamestnávatelia teda môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aj keď doposiaľ nesplnil podmienky, ale len vtedy ak je predpoklad, že ich počas trvania pracovného pomeru splnia, napr. zamestnanec uzatvoril od 1.1.2019 pracovný pomer na dobu neurčitú, mzdový program mu vygeneroval predpokladaný nárok na dovolenku za rok 2019 vo výmere 20, príp. 25 dní, ktorú môže čerpať (po jej schválení zamestnávateľom) už v januári 2019, nakoľko je predpoklad, že podmienky na vznik jej nároku splní do konca konca kalendárneho roka (ide o pracovný pomer na dobu neurčitú). V praxi sa však bežne nestáva, že v januári daného roka si zamestnanec vyčerpá „svoju“ celoročnú výmeru dovolenky za daný rok). Ak zamestnanec dovolenku vyčerpá a nárok na dovolenku mu do konca roka alebo do skončenia pracovného pomeru nevznikne (napr. zamestnanec ukončí pracovný pomer skôr, než bolo pôvodne dohodnuté v pracovnej zmluve, alebo je dlhodobo práceneschopný), zamestnávateľ má právo zraziť zamestnancovi zo mzdy náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne, na ktorú mu nárok nevznikol.

Kedy vzniká nárok na odchodné? (16.08.2019)

Podľa súčasnej platnej právnej úpravy zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. Z uvedeného vyplýva, že vznik nároku na vyplatenie odchodného je podmienený vznikom nároku na dôchodok ešte pred tým, než pracovný pomer skončí. Pozor, uvedené sa nevzťahuje na predčasný starobný dôchodok, kedy zamestnanec podá žiadosť v deň, ktorý nasleduje po skončení pracovného pomeru, pretože zákon o sociálnom poistení neumožňuje, aby bola podaná žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku v čase, keď pracovný pomer zamestnanca ešte trvá. Základné podmienky pri poskytovaní odchodného sú teda nasledovné:

• musí ísť o prvé skončenie pracovného pomeru, t. j. nárok na odchodné vzniká len ak ide o pracovný pomer a len o jeho prvé skončenie, pričom zamestnávateľ neskúma, koľko rokov zamestnanec odpracoval u posledného zamestnávateľa,
• vznik nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, t. j.  musí ísť o previazanie so vznikom nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % (prvé skončenie po tom, čo zamestnancovi vznikol nárok na tento dôchodok),
• podanie žiadosti zamestnanca o priznanie/poskytnutie dôchodku v zákonnej lehote, t. j. pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Príklad: Zamestnancovi bol priznaný starobný dôchodok od 31.07.2017, ale on pracoval ďalej na pracovnú zmluvu a až teraz 31.07.2019 končí pracovný pomer v zmysle § 60 dohodou. Nebolo mu ešte vyplatené odchodné. Prosíme odpovedať na otázku, ak nebolo dohodnuté vyššie odchodné v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve ani v osobitnej dohode, má nárok na odchodné v sume jeho priemerného mesačného zárobku? Zároveň prosíme uviesť, aké  odvody sa z odchodného platia a či sa platia preddavky na daň zo závislej činnosti.
Vznik nároku na vyplatenie odchodného je podmienený vznikom nároku na dôchodok ešte pred tým, než pracovný pomer skončí. Nakoľko základné podmienky pri poskytnutí odchodného boli v zadanom príklade splnené, zamestnancovi vznikná nárok na odchodné. Keďže výška odchodného nebola dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve v priaznivejšej výške, zamestnancovi patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Odchodné sa považuje sa zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z.z., a preto jeho celá výška vstupuje do základu a aj do vymeriavacieho základu na zdravotné a sociálne poistenie.

Pozor, zmeny v odmeňovaní od 1.9.2019 (02.08.2019)

Od 1.9.2019 nadobúda účinnosť novela č. 224/2019 Z. z. zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s ust. § 32h novely dochádza od 1.9.2019 k zvýšeniu:

• platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov
• platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov.

POZOR, prílohy č. 1 a 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 388/2018 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa tak od 1.9.2019 do 31.12.2019 po 1.9.2019 neuplatňujú. Aké ďalšie zmeny nastanú?
V súlade s ust. § 7 ods. 12 zákona sa mení zvyšovanie platových taríf v závislosti od dĺžky dosiahnutej praxe. Upravuje sa výška percentuálneho bodu a roky započítanej praxe (o 0,25 % pre 1-8 rokov započítanej praxe, o 0,5 % od 9 do 40 rokov započítanej praxe). Ďalšie zmeny sú pri výpočte príplatkov, konkrétne pri výpočte príplatku za riadenie, osobnom príplatku a príplatku za špecializované činnosti (triedny učiteľ, uvádzajúci zamestnanec), kde sa upravuje zvyšovanie platovej tarify z 24 % na 14 %. To znamená, že sa mení "základňa" pre výpočet vyššie uvedených príplatkov.

Príklad: Pedagogický zamestnanec je zaradený do 7 platovej triedy 1 pracovnej triedy, čomu zodpovedá platová tarifa 907,50 €. Zamestnávateľ priznal zamestnancovi za ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností osobný príplatok vo výške 60%. Ako sa vypočíta výška príplatku po 1.9.2019?
Limit osobného príplatku predstavuje u pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca 100 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 14 %. Z uvedeného vyplýva, že základňou na určenie príplatku bude platová tarifa, do ktorej je zamestnanec zaradený, zvýšená o 14 %, t.j.: 1 035,00 € [907,50 € + 127,50 € (14 % z 907,50)]. Osobný príplatok bude preto priznaný vo výške 621,00 € [60% z 1 035,00].

V rámci novely zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa zároveň rušia príplatky za kredity pre učiteľov od 1.9.2019. Kreditový systém nahradia príplatky za profesijný rozvoj. Prechodné obdobie bude trvať sedem rokov. To znamená, že príspevky, ktoré pedagóg doteraz získal, respektíve získa do konca augusta 2019, mu budú platiť až do konca augusta 2026. 

Kedy štát platí poistné za otca dieťaťa (25.07.2019)

Poistencom štátu z dôvodu starostlivosti o dieťa do 6 rokov nemôže byť osoba, ktorá sa o toto dieťa stará, ak iná osoba na to isté dieťa poberá materské, príp. ošetrovné alebo rodičovský príspevok alebo sa o toto dieťa stará. Táto možnosť sa do 29.12.2018 využívala predovšetkým v prípadoch, kedy na dieťa poberal materské otec, a zároveň z dôvodu starostlivosti o to isté dieťa bola poistencom štátu aj matka tohto dieťaťa, ktorá sa naďalej o toto dieťa starala.
Uvedené vyplýva z ust. § 11 ods. 7 písm. j) novely zákona o zdravotnom poistení účinnej od 30.12.2018: "Štát je platiteľom poistného za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, ak za inú osobu nie je platiteľom štát podľa písmena c) alebo písmena m) prvého bodu na totožné dieťa a za inú osobu nie je platiteľom štát z dôvodu celodennej a riadnej starostlivosti o to isté dieťa." To znamená, že ak sa iná osoba bude starať o dieťa, napr. otec dieťaťa, tak za matku, ktorá sa taktiež stará o to isté dieťa, prestane byť štát platiteľom poistného. Ak osoba nespĺňa podmienky na to, aby odvody na zdravotné poistenie za ňu platil štát, je potrebné, aby túto skutočnosť oznámila zdravotnej poisťovni prostredníctvom tlačiva "Oznámenie poistenca/platiteľa poistného", a ak nebude mať iného platiteľa poistného, stáva sa  samoplatcom. Ak však podmienky na to, aby bol za ňu platiteľom poistného štát aj naďalej spĺňa (napr. starať sa bude o druhé dieťa do 6 rokov veku), oznámi túto skutočnosť zdravotnej poisťovni na základe čestného vyhlásenia " Čestné vyhlásenie pre osoby, ktoré sa celodenne a riadne starajú o dieťa do šiestich rokov":

ČESTNÉ VYHLÁSENIE pre účely preukázania skutočností podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“)

Dolu podpísaný/á  .......................................... týmto čestne vyhlasujem, že som v období od ..................... do ................... fyzická osoba, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov a že za inú osobu nie je platiteľom zdravotných odvodov štát podľa § 11 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. (fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok a rodičovský príspevok z iného členského štátu na totožné dieťa) alebo § 11 ods. 7 písm. m) prvého bodu (fyzickú osobu, ktorá poberá materské na totožné dieťa) a za inú osobu nie je platiteľom odvodov na zdravotné poistenie štát z dôvodu celodennej a riadnej starostlivosti o to isté dieťa.

Meno a priezvisko dieťaťa ................................... Rodné číslo ...................................................

Čestne vyhlasujem, že uvedené údaje sú pravdivé a som si vedomý/á toho, že škodu, ktorá by mojím nepravdivým vyhlásením vznikla zdravotnej poisťovni sa zaväzujem uhradiť v celom rozsahu a súčasne som si vedomý/á sankcií vyplývajúcich z nesplnenia oznamovacej povinnosti.

Aký doklad o úhrade výdavkov na rekreáciu? (10.07.2019)

Príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované podľa Zákonníka práce sú pre zamestnanca príjmom oslobodeným od dane a  daňovým výdavkom zamestnávateľa. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Spôsob preukazovania  určuje zamestnávateľ sám napr. v internej smernici.

Finančné riaditeľstvo SR v metodickom  usmernení doporučuje, aby zamestnávateľ pri účtovaní oprávnených nákladov príspevku na rekreáciu zamestnanca vyžadoval, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže splnenie požadovaných podmienok. Základnými informáciami sú:

• identifikácia poskytovateľa rekreačného pobytu na jednej strane a identifikačné údaje zamestnanca (ktorý sa zúčastnil na rekreácii) na druhej strane,
• uvedenie osôb, ktoré sa spolu so zamestnancom zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či je nárok na preplatenie v súlade so Zákonníkom práce,
• popis poskytnutých služieb, časové vymedzenie poskytnutého rekreačného pobytu, a tiež informácie o cene, o dátume úhrady za pobyt a samotné číslo dokladu jeho vystavovateľa.

Zamestnanec je povinný doložiť k žiadosti o príspevok na rekreáciu účtovné doklady, na ktorých musí byť uvedené jeho meno a ktorými preukáže, že za rekreáciu skutočne aj zaplatil. Ak zamestnanec za rekreáciu zaplatí:

1. bezhotovostným platobným stykom, preukazuje úhradu za oprávnené výdavky na základe dokladu o zaplatení, ktorým je výpis z účtu zamestnanca, resp. potvrdenie o zrealizovaní platby (úhrada cez internetbanking); na dokladoch je uvedené meno zamestnanca +  predloží faktúru vyhotovenú na meno zamestnanca
2. internetovému sprostredkovateľovi (zľavomat, voucher), v tomto prípade okrem dokladu o zaplatení, predloží aj účtovný doklad  „vyúčtovací“ doklad vystavený priamo ubytovacím zariadením, čo zároveň potvrdzuje zamestnávateľovi, že rekreácia bola uskutočnená
3. v hotovosti a na predloženom doklade z ERP, ORP, VRP nie je uvedené jeho meno, k žiadosti o príspevok predloží zamestnanec aj iný doklad vystavený priamo ubytovacím zariadením (vyúčtovací doklad, potvrdenie o účasti na rekreácii), na ktorom bude uvedené meno zamestnanca (+ mená oprávnených osôb, ktoré sa spolu so zamestnancom zúčastnili na rekreácii), a ktorým zamestnanec deklaruje, že sa zúčastnil na rekreácii.

Úhrada oprávnených výdavkov by mala byť zaplatená zamestnancom a z jeho účtu. Jediná situácia kde môže byť akceptovaný aj iný účet je účet manželky/manžela, a to v prípade, že majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, čo znamená, že všetky financie sú ich spoločnými financiami. Ak za oprávnené výdavky zaplatí iná osoba, takýto výdavok nie je možné akceptovať  a príspevok na rekreáciu nie je možné oslobodiť v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Štatút študenta aj počas prázdnin? (26.06.2019)

Na základe dohody o brigádnickej práci študentov vykonávajú zárobkovú činnosť len žiaci a študenti, nie iné osoby. Preto je neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov potvrdenie štatútu študenta. V súlade s § 228 ods. 2 Zákonníka práce: "to však neplatí, ak sa uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka."

Potvrdenie štatútu študenta (potvrdenie o návšteve školy) vydáva študentovi príslušná škola, ktorej je zamestnanec študentom, pričom sa akceptuje aj potvrdenie zo zahraničnej strednej alebo zahraničnej vysokej školy. Podmienkou na uzatvorenie dohody o brigádnickej práci študentov je, že fyzická osoba má:

• štatút žiaka/štatút študenta, t.j. ak fyzická osoba nemá tento štatút, nemôže uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov, príp. ak tento štatút stratila, nemôže pokračovať vo výkone práce v právnom vzťahu dohody o brigádnickej práci študentov
• nedovŕšila 26 rokov veku.

Z ustanovenia § 227 Zákonníka práce vyplýva, že dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť len s tou fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. V tomto ohľade je teda rozhodujúci pohľad zákona o základných a stredných školách a o vysokých školách (osobitný predpis, na ktorý sa Zákonník práce odvoláva), či fyzická osoba má/nemá štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Podľa vyjadrenia Národného inšpektorátu práce: "Tento štatút sa vzťahuje aj na osobu od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole, ak v ďalšom školskom roku bude naďalej pokračovať v príprave na povolanie štúdiom."

V Zákonníku práce sa ustanovuje výnimka, kedy zamestnanec nemá povinnosť pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov preukazovať štatút študenta. To znamená, že štatút žiaka/študenta síce má (čo je podmienkou pre výkon zárobkovej činnosti na základe dohody o brigádnickej práci študentov), ale v "zákone vymedzenom období" (od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka) ho nemusí zamestnávateľovi preukazovať. Ide o výkon zárobkovej činnosti študentov najmä počas letných prázdnin, kedy sú školy zatvorené a študenti tak nemajú možnosť získať potvrdenie o návšteve školy. V praxi sa mzdové učtárne často stretávajú s problémom, že ak netreba pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov “počas leta” predkladať potvrdenie štatútu študenta, ako sa zdokladuje, že ide o osobu - študenta? V takomto prípade to je možné riešiť napr. predložením čestného vyhlásenia študenta, že bol prijatý na vysokoškolské štúdium a že po prázdninách bude zapísaný na štúdium, príp. predložením potvrdenia školy o prijatí na štúdium, alebo ak už bol na vysokoškolské štúdium zapísaný (niektoré školy realizujú zápis aj počas letných mesiacov), prinesie potvrdenie o zápise na štúdium.
Aby v praxi nenastávali sporné situácie, zastávam názor, že aj na pracovnoprávne účely by bolo vhodné upresniť, ako postupovať v prípade žiakov/študentov, ktorí štatút študenta počas letných (u niektorých posledných) prázdnin "dočasne" stratia. Jednou z možností by bolo možné umožniť výkon zárobkovej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu dohody o brigádnickej práci študentov najdlhšie do konca školského roka prípadne do konca akademického roka, v ktorom malo byť štúdium skončené, t.j. do 31.8. príslušného kalendárneho roka.

Pozor, sumy stravného sa zvyšujú (19.06.2019)

Dnes vyšlo v Zbierke Zákonov Opatrenie MPSVR č. 176/2019, ktorým zvyšujú sumy stravného pre pracovné cesty. Zvýšené sumy stravného budú zamestnancovi patriť od 1.7.2019. Sumy stravného pre pracovné cesty sú nasledovné:

• pre časové pásmo 5 až 12 hodín trvania pracovnej cesty sa menia z 4,80 € na 5,10 €, t. j. zvýšenie o 30 centov
• pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty sa menia z 7,10 € na 7,60 €, t. j. zvýšenie o 50 centov
• pre časové pásmo nad 18 hodín trvania pracovnej cesty sa menia z 10,90 €  na 11,60 €, t. j. zvýšenie o 70 centov.

Výška stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín schválená vo výške 5,10 €, má nasledovné dopady:

• minimálna hodnota stravovacej poukážky musí od 1.7.2019 predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t.j. zvyšuje sa z 3,60 € na 3,83 €
• príspevok zamestnávateľa na stravovanie, ktorý sa považuje za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa a ktorým zamestnávateľ prispieva na stravovanie, je v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t.j. zvyšuje sa zo sumy 2,64 € na sumu 2,81 € (Poznámka: Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor).

Zvýšené sumy stravného budú zamestnancovi patriť od 1.7.2019!

Príklad: Zamestnávateľ sa rozhodol od 1.7.2019 poskytovať zamestnancom stravovacie poukážky (príp. jedlo v tejto cene, ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení) vo výške 4,00 €. Príspevok zamestnávateľa musí byť v rozmedzí 55% z ceny jedla 4,00 € až 55 % zo 5,10 €, čiže od 2,20 € do 2,81 €. Ak sa zamestnávateľ rozhodne prispievať napr. sumou 2,20 €, zamestnanec prispeje sumou 1,18 €, zvyšok zo sociálneho fondu bude vo výške 0,62 €. 

Rekreačný príspevok a účtovné doklady (13.06.2019)

Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky na uplatnenie nároku na rekreačný príspevok predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Podľa usmernenia Finančného riaditeľstva SR, zamestnávateľ má vyžadovať od zamestnanca, aby predložil taký účtovný doklad, z ktorého je zrejmé, kto, komu, kedy poskytol čo a v akej výške. Čo konkrétne má účtovný doklad obsahovať, sme si uviedli v mzdárskom okienku dňa 20.5.2019. Ak účtovný doklad všetky potrebné náležitosti neobsahuje, a zamestnávateľ tak nevie posúdiť, či  zamestnancovi vzniká nárok na príspevok na rekreáciu v súlade so Zákonníkom práce, zamestnanec má povinnosť doložiť ďalšie doklady a preukázať tak chýbajúce náležitosti (napr. potvrdenie vystavené ubytovacím zariadením).

Faktúra ako účtovný doklad

Účtovným dokladom by mal byť "vyúčtovací doklad" vystavený ubytovacím zariadením, príp. cestovnou kanceláriou, čo zároveň potvrdzuje, že rekreácia bola uskutočnená a uhradená. "Vyúčtovací" účtovný doklad, ktorého súčasťou je označenie (meno) zamestnanca je faktúra vystavená na meno zamestnanca v ubytovacom zariadení, resp. v cestovnej agentúre. Za účtovný doklad sa nepovažuje predfaktúra (zálohová faktúra), a ani voucher (resp. kupón) vyhotovený rezervačným portálom sprostredkujúcim ubytovanie (napr. zľavadňa, zľavomat), ktorý sa v tomto prípade považuje za objednávku, ktorou sa objednáva ubytovanie, napriek skutočnosti, že za služby uvedené na vouchery zamestnanec zaplatí. V takomto prípade je zamestnanec povinný požiadať v ubytovacom zariadení o vystavenie vyúčtovacieho dokladu (faktúry).

PPD, príp. doklad z ERP ako účtovný doklad

Vyhovujúcim účtovným dokladom je aj pokladničný príjmový doklad na meno zamestnanca, ktorý vystavilo ubytovacie zariadenie, resp. cestovná agentúra, príp. doklad z elektronickej registračnej pokladnice (doklad z ERP), na ktorom bude uvedené meno zamestnanca. Ak súčasťou dokladu z ERP nebude meno zamestnanca, tento doklad bude slúžiť len ako doklad o úhrade, ku ktorému zamestnanec priloží ďalší doklad preukazujúci oprávnené výdavky (napr. hotelový účet, potvrdenie ubytovacie zariadenia). 

Súčasná právna úprava vymedzuje výdavky zamestnanca, ktoré môže zamestnávateľ považovať na účely vyplatenia rekreačného príspevku za oprávnené výdavky. Ide o preukázané výdavky zamestnanca aj na služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovanie na území SR. Pod pojmom služby cestovného ruchu sa rozumie nielen ubytovanie, ale aj ďalšie služby (stravovacie služby, wellness služby apod.). Ide o súbor služieb, ktoré však produkuje a ponúka cieľové miesto, podniky a inštitúcie, ktoré majú schopnosť uspokojiť potreby návštevníkov a vytvoriť tak komplexný súbor zážitkov. To znamená, že podmienkou oprávnenosti výdavkov je, aby výdavky na iné služby ako sú výdavky na ubytovanie, súviseli s ubytovaním najmenej na dve prenocovania, pričom súčasťou účtovného dokladu musí byť označenie zamestnanca. Zamestnanec v takomto prípade môže priložiť k žiadosti o rekreačný príspevok účtovný doklad (niekoľko účtovných dokladov), ktorý znie na meno zamestnanca, a na ktorom ubytovacie zariadenie uviedlo výdavky na rekreáciu (na ubytovanie, stravu, miestny poplatok apod.) jednotlivo. Rozhodujúce je, že všetky služby cestovného ruchu, ponúklo ubytovacie zariadenie, kde bol zamestnanec počas rekreácie ubytovaný. 

Nové mzdové veličiny po úprave sumy životného minima (05.06.2019)

S účinnosťou od 1.7.2019 sa upravia sumy životného minima. Zmenu životného minima potvrdilo dnes (5. júna 2019) na webovej stránke aj MPSVR. Sumy životného minima sa k 1. júlu 2019 navrhujú upraviť nasledovne:

• 210,20 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu
• 146,64 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu
• 95,96 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené  dieťa.

Doplnené dňa 20.6.2019: Dňa 20.6.2019 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR č. 183/2019 Z. z. o úprave súm životného minima, v zmysle ktorého sa upravujú sumy životného minima k 1. júlu 2019 tak ako bolo uvedené v návrhu opatrenia (viď vyššie).

Nepostihnuteľné sumy od 1.7.2019

Zmena výšky nepostihnuteľných súm sa prejaví pri výpočte zrážky zo mzdy v júlovej výplate vykonanej v mesiaci august 2019. Základná nepostihnuteľná suma na povinného (100% životného minima) bude od 1.7.2019 vo výške 210,20 €. Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné (25% životného minima) bude od 1.7.2019 vo výške 52,55 €. V tejto sume sa uplatní nielen na deti povinného, ale aj na manžela/ku povinného, ktorá má samostatný príjem. Ostatné nepostihnuteľné sumy sa menia nasledovne:

• NS na povinného (ak ide o pohľadávku na výživnom na maloleté dieťa) bude od 1.7.2019 vo výške 88,28 €
• NS na vyživovanú osobu (ak ide o pohľadávku na výživnom na maloleté dieťa) bude od 1.7.2019 vo výške 36,78 €
• NS na povinného (poberateľa dôchodkovej dávky) bude od 1.7.2019 vo výške 210,20 € (uvedené neplatí, ak ide o pohľadávku na výživnom na maloleté na maloleté)
• NS na vyživovanú osobu, ktorej povinný (poberateľ dôchodkovej dávky) poskytuje výživné, bude od 1.7.2019 vo výške 105,10 € (uvedené neplatí, ak ide o pohľadávku na výživnom na maloleté dieťa)
• NS na povinného (páchateľa priestupku) bude od 1.7.2019 vo výške 105,10 €
• NS na vyživovanú osobu, ktorej povinný (páchateľ priestupku) poskytuje výživné bude od 1.7.2019 vo výške 52,55 €

Daňové parametre od 1.1.2020

V pripomienkovom konaní je návrh novely zákona o daní z príjmov, v zmysle ktorého sa má od 1.1.2020 upraviť spôsob zaokrúhľovania daňových parametrov. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti má komplikovaný spôsob zaokrúhľovania daňových veličín a súvisiacich prepočtov nahradiť jednotný postup zaokrúhľovania a to matematický na eurocenty na dve desatinné miesta. V nižšie uvedených parametroch bolo uplatnené matematické zaokrúhľovanie, t.j. také, čo by malo platiť od 1.1.2020. 

• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka na rok 2020 bude (po schválení zvýšenia na 21-násobok) vo výške 21-násobku platného životného minima, t.j. 4 414,20 €
• mesačná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka na rok 2020 bude vo výške jednej dvanástiny z jej ročného nároku, t.j. 367,85 €
• parameter 44,2-násobok životného minima bude vo výške 9 290,84 €
• parameter 63,4-násobok životného minima bude vo výške 13 326,68 €
• parameter 100-násobok životného minima pri uplatňovaní princípu milionárskej dane bude vo výške 21 020 €
• parameter 176,8-násobok životného minima pri uplatňovaní princípu milionárskej dane bude vo výške 37 163,36 €
• parameter jedna dvanástina zo sumy 176,8 násobku životného minima bude pri uplatnení progresívneho zdaňovania vo výške 3 096,95 €
• daňový bonus 22,72 € a daňový bonus 45,44 € - ak ide vyživované dieťa, ktoré nedovŕšilo šesť rokov veku; v dvojnásobnej sume sa uplatní poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši šesť rokov veku.

Rekreačný príspevok v otázkach a odpovediach (03.06.2019)

Rekreačný príspevok bol zavedený novelou Zákonníka práce od januára 2019. Hlavnou otázkou bolo, akým spôsobom sa bude príspevok využívať – či zbierením dokladov alebo rekreačným poukazom. Prax ukázala, že zatiaľ prevláda predkladanie účtovných dokladov. Bohužiaľ až 40% takýchto dokladov nespĺňa formálne náležitosti a zamestnávatelia ich odmietajú, nakoľko nevedia posúdiť, či ide alebo nejde o oprávnené výdavky zamestnanca, nehovoriac o zvýšenej administratíve zamestnávateľov. Nápomocné by v tomto prípade bolo jednoznačné znenie zákona, to sa však zúžilo len na jednoduché konštatovanie: "... že súčasťou účtovného dokladu musí byť označenie zamestnanca." (poznámka: Obdobná verzia "sa chystá" aj v prípade zavedenia športových poukazov"). Pre lepšiu orientáciu v tejto problematike, prinášame príklady z praxe. 

Príklad 1: Zamestnanec plánuje počas letných prázdnin uhradiť svojmu dieťaťu (žiakovi ZŠ) účasť na 12. ročníku Prešovskej detskej univerzity, letného prázdninového „štúdia“ pre zvedavé deti vo veku 7 – 15 rokov na 5 dní v čase od 08.00 hod. do 16.00 hod.. Bude to oprávnený výdavok zamestnanca na uplatnenie príspevku na rekreáciu?
V súlade s § 152a ods. 4 Zákonníka práce oprávnenými výdavkami pri uplatňovaní nároku na rekreačný príspevok sú preukázané výdavky zamestnanca aj na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR. To znamená, že v tomto prípade ide o situáciu, kedy sa na rekreácii nezúčastňuje zamestnanec (rodič), ale dieťa zamestnanca. Pod pojmami  "organizované viacdenné aktivity" a "zotavovacie podujatia" možno rozumieť pobytové prázdninové tábory (kde pobyt dieťaťa nie je podmieňovaný pobytom spojenom s najmenej dvoma prenocovaniami), ale aj denné prázdninové tábory pre deti, príp. zotavovacie podujatia, kde rodičia svoje deti ráno privezú a po práci si ich zase vyzdvihnú. Nakoľko Prešovská detská univerzita (PDU) je prázdninové podujatie, ktoré sa počas školských prázdnin organizuje ako viacdenná aktivita, sme toho názoru, že pôjde o oprávnený výdavok zamestnanca. 

Príklad 2: Zamestnanec predložil žiadosť o príspevok na rekreáciu, kde okrem faktúry a pokladničného dokladu za ubytovanie, predložil aj dva doklady za konzumáciu jedla a nápojov - na týchto dokladoch je uvedené, že ide o nedaňový doklad. Možno výdavky na týchto dokladoch započítať do oprávnených výdavkov?
V súlade s § 152a Zákonníka práce zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky na uplatnenie nároku na rekreačný príspevok najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Za oprávnené výdavky zamestnanca na rekreácii sa považujú aj preukázané výdavky na služby cestovného ruchu, kde okrem ubytovania, ide napr. o výdavky na stravovacie  služby, sprievodcovské služby, wellness služby. Podmienkou je, že tieto výdavky súviseli s ubytovaním zamestnanca najmenej na 2 prenocovania na území SR. Dávame však do pozornosti, že výdavky vynaložené na rekreácii osobitne (napr. výdavky na stravovanie), t.j. služby, ktoré si zamestnanec zakúpil osobitne mimo ubytovania, nemožno považovať za oprávnené výdavky zamestnanca.  Je preto veľmi dôležité, čo je obsahom faktúry od ubytovacieho zariadenia.

Príklad 3: Zamestnanec predložil zamestnávateľovi účtovný doklad - faktúru z poznávacieho zájazdu, z 4/2019, na ktorej je faktúrované: "Fakturujem Vám za zájazd: Putovanie po kostoloch Slovenska, ktorý sa bude konať v dňoch 23.5 - 25.5.2019". Zamestnanec oznámil, že išlo o 2 prenocovania, a každé z nich bolo v inom zariadení. Stačí takýto doklad alebo je potrebné, aby na faktúre bolo uvedené, že išlo aj o výdavky na prenocovanie?
Základnou podmienkou na poskytnutie rekreačného príspevku je, že služby cestovného ruchu boli spojené s ubytovaním najmenej na 2 prenocovania na území SR, pričom súčasná právna úprava neurčuje väzbu na jedno ubytovacie zariadenie. Preto sme toho názoru, že ak zamestnanec počas jednej a tej istej rekreácie absolvuje každú noc v inom ubytovacom zariadení, pôjde o oprávnené výdavky a  zamestnancovi vznikne nárok na príspevok na rekreáciu. Predložený účtovný doklad by mal obsahovať aj popis poskytnutých služieb, inak zamestnávateľ nevie posúdiť, či vznikol nárok na rekreačný príspevok (či ide o oprávnené výdavky). Nakoľko Zákonník práce ustanovuje, že predložený účtovný doklad musí obsahovať len označenie zamestnanca a preukazovanie splnenia ostatných podmienok neupravuje, mal by tento postup vyplývať z interného predpisu zamestnávateľa.

Príklad 4:  Poskytuje sa rekreačný príspevok pre vlastné, príp. osvojené deti bez ohľadu na vek a skutočnosť, či už sú zaopatrené? 
Súčasná právna úprava nepodmieňuje nárok vekom dieťaťa príp. jeho ne/zaopatrenosťou, preto oprávnenými výdavkami na rekreácii sú výdavky aj na "dospelé" deti, bez ohľadu na to, či sú zaopatrené, resp. vyživované.

Ako sa menia podmienky pri výplate letného a vianočného platu v roku 2019 (28.05.2019)

Dňa 1.5.2018 bol zavedený inštitút letného a vianočného platu. Od 1.3.2019 sa však jedna z podmienok pri výplate letného platu mení. Oslobodenie od platenia odvodov na sociálne, či zdravotné poistenie bude postupne prebiehať vo viacerých fázach až do roku 2021. Po novom pre oslobodenie letného platu od dane platí, že už zamestnávateľ nemusí poskytnúť letný plat vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ale najmenej vo výške 500 €.

Príklad: Zamestnanec Adam pracuje u zamestnávateľa v trvalom pracovnom pomere od 1.1.2011. Jeho hrubý príjem je každý mesiac vo výške 950 €. Ak mu chcel zamestnávateľ vyplatiť v mesiaci jún 2018 letný plat, ktorý by spĺňal podmienky na oslobodenia od odvodov na zdravotné poistenie (oslobodenie od dane z príjmov vtedy  ešte neplatilo), musel mu zamestnávateľ vyplatiť letný plat aspoň vo výške jeho priemerného mesačného zárobku zamestnanca, t.j. vo výške 950 €. V takomto prípade bola suma 500 € oslobodená od platenia odvodov na zdravotné poistenie. Z celkového hrubého príjmu 950 € však zamestnávateľ musel zaplatiť odvody na sociálne poistenie ako aj preddavky na daň z príjmov. V roku 2019 je oslobodený letný plat nielen od odvodov na zdravotné poistenie, ale aj od platenia preddavkov na daň z príjmov. Jednou z podmienok je, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi letný plat aspoň vo výške 500 €, a podmienky na oslobodenie od odvodov na zdravotné poistenie a od platenia preddavkov na daň z príjmov budú plnené.

Letný plat (13. plat) vo výške najviac 500 € v úhrne od všetkých zamestnávateľov je oslobodený od dane, ak sú splnené súčasne tieto podmienky: zamestnanec bude mať k 30. aprílu príslušného roka u zamestnávateľa odpracovaných v pracovnom pomere nepretržite aspoň 24 mesiacov, bude vyplatený v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka (zúčtovanie výplat za mesiac máj) a 13. plat musí byť vyplatený (platí od 1.3.2019) najmenej 500 €. Po splnení týchto podmienok bude letný plat prvýkrát oslobodený od dane v júni 2019 a prvýkrát bol oslobodený od zdravotných odvodov v roku 2018. Od platby poistného na sociálne poistenie bude oslobodený prvýkrát v roku 2021. Pri súbehu výplaty mzdy od dvoch a viacerých zamestnávateľov suma oslobodenia tejto mzdy nesmie prekročiť 500 € od všetkých zamestnávateľov.

Letný plat	Rok 2018	Rok 2019	Rok 2020	Rok 2021
Dane	áno	nie	nie	nie
Zdravotné poistenie	nie	nie	nie	nie
Sociálne poistenie	áno	áno	áno	nie

Vianočný plat (14. plat) vo výške najviac 500 € v úhrne od všetkých zamestnávateľov je oslobodený od dane, ak sú splnené súčasne tieto podmienky: zamestnanec bude mať k 31. októbru príslušného roka u zamestnávateľa odpracovaných v pracovnom pomere nepretržite aspoň 48 mesiacov, bude vyplatený v mesiaci december príslušného kalendárneho roka (zúčtovanie výplat za mesiac november), 14. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca; napr. ak bude mať zamestnanec priemerný hodinový zárobok 5,24 €, tak priemerný mesačný plat pri úväzku 40 hodín týždenne činí 5,24 € x 174 hodín = 911,76 €, to znamená ak by zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi vianočný plat 900 €, nárok na oslobodenie od dane nevznikne, a zdaniť sa musí celých 900 €, a  zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi aj letný plat (13. plat), na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane.

Vianočný plat	Rok 2018	Rok 2019	Rok 2020	Rok 2021
Dane	nie	nie	nie	nie
Zdravotné poistenie	nie	nie	nie	nie
Sociálne poistenie	áno	nie	nie	nie

 

Registrácia zástupcu starostu v zdravotnej poisťovni (23.05.2019)

Registračné a odvodové povinnosti je povinná plniť za zástupcu starostu obec. Ak výkon funkcie zástupcu starostu je v takom rozsahu, že mu neumožňuje v tom istom období trvale vykonávať zárobkovú činnosť (nakoľko súbeh s inou zárobkovou činnosťou by nebol z časového hľadiska možný), možno to posudzovať za dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie. V takomto prípade priznáva starosta obce zástupcovi starostu, ktorý je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie, plat najviac vo výške 70 % mesačného platu starostu. V prípade, že by išlo o zástupcu starostu, ktorý nie je na výkon tejto funkcie dlhodobo uvoľnený zo zamestnania,  starosta obce mu priznáva mesačnú odmenu najviac vo výške 70 % mesačného platu starostu bez zvýšenia podľa príslušnej platovej skupiny. Z uvedeného vyplýva, že v oboch prípadoch bude zástupca starostu vykonávať činnosť, z ktorej bude poberať pravidelný mesačný príjem a to vo forme platu, resp. mesačnej odmeny. Ide o plnenie, ktoré sa považuje za príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, a preto zástupca starostu nadobúda postavenie zamestnanca na účely zdravotného poistenia. 

Zástupca starostu sa považuje na účely zdravotného poistenia za zamestnanca a v zdravotnej poisťovni bude registrovaný ako zamestnanec počas celej doby výkonu svojej funkcie, t.j. nepretržite od vzniku mandátu až po jeho zánik. Uvedené platí bez ohľadu na to, či bol na výkon funkcie zástupcu starostu uvoľnený dlhodobo alebo krátkodobo, alebo či ide neuvoľneného zástupcu starostu. Obec ho zaregistruje do zdravotnej poisťovne ako zamestnanca pod kategóriu platiteľa poistného „2“. Oznamovaciu povinnosť (oznámenie zmeny platiteľa poistného) je obec povinná vykonať na predpísanom tlačive „Oznámenie o poistencoch“.

Aké doklady musí zamestnanec predložiť pri uplatnení rekreačného príspevku? (20.05.2019)

Doklady, na základe ktorých sa zamestnancom poskytne príspevok na rekreáciu, sú žiadosť o poskytnutie príspevku na rekreáciu a účtovný doklad, ktorého súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnanec má povinnosť k žiadosti o príspevok prikladať len kópiu účtovného dokladu, originál zamestnanec predloží k nahliadnutiu iba v tom prípade, ak ho o to zamestnávateľa požiada. V súlade s usmernením FR SR má zamestnávateľ vyžadovať od zamestnanca, aby predložil taký doklad, ktorým preukáže nasledovné informácie:

• identifikačné údaje poskytovateľa rekreačného pobytu,
• identifikačné údaje zamestnanca, pre ktorého je doklad vystavený,
• číslo dokladu (faktúry) vystavovateľa,
• uvedenie osôb, ktoré sa so zamestnancom zúčastnili na rekreácii (Poznámka: Uvedené platí v prípade uplatnenia oprávnených výdavkov aj na iné osoby, ktoré sa spolu so zamestnancom zúčastnili na rekreácii, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či je nárok na preplatenie výdavkov v súlade so Zákonníkom práce. Súčasná právna úprava neuvádza, že účtovný doklad musí obsahovať okrem označenia zamestnanca aj označenie iných osôb (ale môže), ale nakoľko je zamestnanec povinný účasť týchto osôb na rekreácii preukázať, je potrebné predložiť aj doklad, ktorý ich účasť na rekreácii spolu so zamestnancom potvrdzuje, napr. potvrdením ubytovacieho zariadenia),
• časové vymedzenie rekreačného pobytu,
• popis poskytnutých služieb,
• informácia o cene rekreačného pobytu,
• spôsob a dátum úhrady rekreačného pobytu.

Za oprávnené výdavky na rekreáciu možno považovať len uhradené výdavky, ktoré uhradila osoba, ktorá sa zúčastnila na tejto rekreácii. To znamená, že výdavky na rekreáciu musia byť platené osobou, ktorá zamestnávateľa žiada o rekreačný príspevok. Ak účtovný doklad neobsahuje všetky potrebné náležitosti, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či zamestnancovi vzniká nárok na príspevok na rekreáciu v súlade so Zákonníkom práce, preukazovanie chýbajúcich náležitostí by malo vyplývať z interného predpisu zamestnávateľa. Z dôvodu jednoznačnosti je preto vhodné spôsob preukazovania výdavkov na rekreáciu upraviť v internom predpise zamestnávateľa, kde je možné špecifikovať, aké doklady je povinný zamestnanec predložiť. Účtovné doklady zamestnávateľ musí uschovať pre svoje účtovné a daňové potreby podľa osobitných právnych predpisov (podľa zákona o účtovníctve najmenej 10 rokov).

Účtovným dokladom by mal byť "vyúčtovací doklad" vystavený ubytovacím zariadením, príp. cestovnou kanceláriou, čo zároveň potvrdzuje, že rekreácia bola uskutočnená a uhradená. "Vyúčtovací" účtovný doklad, ktorého súčasťou je označenie (meno) zamestnanca je faktúra vystavená na meno zamestnanca v ubytovacom zariadení, resp. v cestovnej agentúre. Vyhovujúcim účtovným dokladom je aj pokladničný príjmový doklad na meno zamestnanca, ktorý vystavilo ubytovacie zariadenie, resp. cestovná agentúra, príp. doklad z elektronickej registračnej pokladnice (doklad z ERP), na ktorom bude uvedené meno zamestnanca. 

• V prípade, ak zamestnanec vopred uhradil zálohovú platbu za rekreačný pobyt ubytovaciemu zariadeniu, prípadne zľavovému portálu, pričom na účtovnom doklade (napr. faktúre, či hotelovom účte) je uvedená úhrada zálohovej platby, je potrebné, aby zamestnanec predložil zamestnávateľovi spolu s dokladmi, ktoré mu vystavilo na jeho meno ubytovacie zariadenie, aj napr. výpis z úhrady zálohovej platby, ktorého súčasťou bude aj označenie zamestnanca.
• Ak súčasťou dokladu z elektronickej registračnej pokladnice nebude meno zamestnanca, tento doklad bude slúžiť len ako doklad o úhrade, ku ktorému zamestnanec priloží ďalší doklad preukazujúci oprávnené výdavky (napr. hotelový účet, potvrdenie ubytovacie zariadenia).

Príplatky u dohodárov od mája 2019 (07.05.2019)

Nárok na príplatky za vykonanú prácu  v sobotu, v nedeľu, vo sviatok, či za nočnú prácu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári. U žiadneho z dohodárov nie je možné v samotnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uviesť dohodnutú odmenu, ktorá by bola zvýšená o možné príplatky. V dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uvedie zamestnávateľ len dohodnutú výšku odmenu (bez príplatkov), na ktoré má dohodár nárok podľa Zákonníka práce.
Dohodár má nárok na príplatok za prácu v sobotu za každú odpracovanú hodinu v sobotu. Od 1.5.2019 je vo výške najmenej 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, t.j. najmenej vo výške 1,50 € (50 % z 2,989 €). V prípade, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky vyžadujú, aby sa práca vykonávala pravidelne v sobotu, je možné dohodnúť nižšiu sumu príplatku, a to najmenej v sume 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, t.j. 1,35 €/hod. Podmienkou je, že je to potrebné dohodnúť v kolektívnej zmluve, príp. v pracovnej zmluve - ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Ak dohodár bude pracovať aj v nedeľu, má od 1.5.2019 za každú odpracovanú hodinu v nedeľu nárok na príplatok za prácu v nedeľu najmenej 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, t.j. najmenej vo výške 2,99 €/hod. Aj tu platí, že ak to povaha či podmienky práce vyžadujú, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, je možné dohodnúť nižšiu sadzbu príplatku, a to najmenej v sume 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, t.j. 2,70 €/hod. Podmienkou je aj v tomto prípade, že je to potrebné dohodnúť v kolektívnej zmluve, príp. v pracovnej zmluve - ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Príklad: Peter pracuje u zamestnávateľa na dohodu o brigádnickej práci študentov. Jeho úlohou je spracovanie predložených dát do prehľadných výstupov. Hodinová odmena je dohodnutá vo výške 6 €/hod. Peter pracoval na zadaní úlohy 10 hodín v bežné pracovné dni a 5 hodín v nedeľu. V akej výške má nárok na odmenu? Aký bude výška príplatku za prácu v nedeľu? Peter má nárok na odmenu 60 € (10 h. x 6 €) a príplatok za prácu v nedeľu 14,95 €  (5 h. x 2,99 €).

Príplatky za nočnú prácu sa líšia v závislosti od toho, či dohodár vykonáva rizikovú prácu alebo vykonáva nerizikovú prácu. Za nočnú prácu sa pritom považuje práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou ráno. Dohodár má za každú odpracovanú hodinu v noci nárok na príplatok za nočnú prácu, ktorého výška je od 1.5.2019:

• ak dohodár vykonáva nerizikovú prácu, patrí dohodárovi príplatok za nočnú prácu najmenej 40 % minimálnej mzdy za hodinu, t.j. vo výške 1,20 €/hod.,
• ak dohodár vykonáva rizikovú prácu, patrí dohodárovi príplatok za nočnú prácu najmenej 50 % minimálnej mzdy za hodinu, t.j. vo výške 1,50 €/hod.

V prípade, ak povaha práce alebo podmienky práce vyžadujú, aby sa prevažná časť práce vykonávala v noci a ide o vykonávanie nerizikovej nočnej práce, možno dohodnúť zníženie sadzby príplatku za nočnú prácu. Príplatok za nočnú prácu možno znížiť na výšku najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, t.j. 1,05 €/hod. Pri výkone rizikovej nočnej práce zníženie sadzby príplatku možné nie je!  Dohodár, ak vykonáva prácu vo sviatok, má nárok na príplatok za prácu cez sviatok. Za každú hodinu práce vo sviatok patrí dohodárovi dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy, t.j. dohodnutá hodinová odmena + 2,99 €/hod.

Súbeh invalidného a starobného dôchodku? (30.04.2019)

Hoci poistenci Sociálnej poisťovne môžu súčasne poberať viacero dôchodkov, súbeh invalidného a starobného dôchodku nie je možný. Ak poberateľ invalidného dôchodku dovŕši dôchodkový vek, môže požiadať o starobný dôchodok. Nemusí tak však urobiť a ani Sociálna poisťovňa nemá povinnosť upozorniť ho na túto skutočnosť. Ak invalidný dôchodca splní všetky podmienky a rozhodne sa požiadať o starobný dôchodok, k žiadosti priloží už len doklady, ktoré neboli v minulosti priložené k žiadosti o invalidný dôchodok.
Sociálna poisťovňa mu v zákonnej lehote 60 dní od podania žiadosti vypočíta výšku starobného dôchodku. Túto sumu porovná s vyplácaným invalidným dôchodkom a poistencovi bude vyplácať dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume starobného dôchodku a invalidného dôchodku bude Sociálna poisťovňa vyplácať dôchodok, ktorý si poistenec sám zvolí. 
Pozor, po priznaní starobného dôchodku, už pracujúci dôchodca neplatí poistné na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. V prípade, že je stále uznaný za invalidného a miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40%, naďalej má nárok aj na úľavu pri platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. 

 

Pozor, bude zmena stravného a základnej náhrady (23.04.2019)

V súvislosti so zvýšením cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní v Slovenskej republike navrhuje MPSVR zvýšiť sumy stravného na pracovnej ceste. Návrhom opatrenia sa sumy stravného pre pracovné cesty navrhujú zvýšiť nasledovne:

• pre časové pásmo 5 až 12 hodín trvania pracovnej cesty zo 4,80 € na 5,10 €, t. j. zvýšenie o 30 centov
• pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty zo 7,10 € na 7,60 €,  t. j. zvýšenie o 50 centov,
• pre časové pásmo nad 18 hodín trvania pracovnej cesty zo 10,90 €  na 11,60 €, t. j. zvýšenie o 70 centov.

Zvýšené sumy stravného budú zamestnancovi patriť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom budú zverejnené v ZZ. Sumy stravného pri pracovných cestách boli naposledy upravené k 1.6.2018. Ak bude výška stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín schválená vo výške 5,10 €, bude to mať nasledovné dopady:

• minimálna hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t.j. zvýši sa 3,60 € na 3,83 €.
• príspevok na stravovanie, ktorý sa považuje za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa a ktorým zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, sa zvýši zo sumy 2,64 € na sumu 2,81 €.

V súvislosti so zvýšením cien položiek spojených s prevádzkou motorového vozidla MPSVR navrhuje zvýšiť aj sumu základnej náhrady pre zamestnanca, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu a ktorý sa so zamestnávateľom dohodol, že pri pracovnej ceste použije súkromné motorové vozidlo (svoje alebo požičané). Tento zamestnanec má nárok podľa zákona o cestovných náhradách na:

• základnú náhradu za každý 1 km jazdy,
• náhradu za spotrebované pohonné látky.

Sumy základnej náhrady boli naposledy upravené k 1.1.2009. Podľa predloženého návrhu opatrenia, ktoré je  v súčasnosti v štádiu medzirezortného pripomienkového konania, sa sumy základnej náhrady navrhujú zvýšiť nasledovne:

• pre jednostopové vozidlá a trojkolky z 0,050 € na 0,053 €,
• pre osobné cestné motorové vozidlá z 0,183 € na 0,193 €.

Navrhované sumy základnej náhrady budú patriť zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bude táto zmena zverejnená v ZZ.

Čerpanie dovolenky po materskej (15.04.2019)

Materská a rodičovská dovolenka je právo ženy a rodičovská dovolenka je právo muža. Pojem „materská dovolenka“ pre mužov Zákonník práce nepozná, a preto ju zamestnávateľ nemôže otcovi dieťaťa poskytnúť ani v prípade poberania dávky materské (v praxi sa nemocenská dávka materské označuje u otcov ako „otcovské“) - muž preto čerpá počas poberanie dávky materské rodičovskú dovolenku, a nie materskú dovolenku.
Zamestnanec nie je povinný čerpať materskú, príp. rodičovskú dovolenku v plnom rozsahu. Zamestnávateľ je však povinný vyhovieť matke na materskej dovolenke a rodičovi na rodičovskej dovolenke a umožniť mu návrat do práce, ak zamestnanec písomne oznámi zamestnávateľovi návrat do zamestnania v zmysle § 166 ods. 3 Zákonníka práce najmenej jeden mesiac vopred.

Príklad: Ako postupovať v prípade, keď zamestnanec po návrate z materskej, príp. z rodičovskej dovolenky do práce si plánuje nadväzne čerpať dovolenku? Ako postupovať vo vzťahu k osobe, ktorá bola prijatá na miesto takého zamestnanca počas materskej/rodičovskej dovolenky?

Ak zamestnanec po návrate z materskej, príp. z rodičovskej dovolenky nemá vyčerpanú starú dovolenku, zamestnávateľ musí priznať nárok na dovolenku, ktorá vznikla za predchádzajúce obdobie (ako aj za obdobie plynutia materskej, rodičovskej dovolenky). V súlade s ust. § 111 ods. 1 Zákonníka práce: „Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka.“ To znamená, že samotné čerpanie dovolenky je tak možné len po prerokovaní so zamestnancom a na základe určenia zamestnávateľom. Uvedené vyplýva z ust. § 113 ods. 3 Zákonníka práce: "Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky". Súčasná právna úprava síce neupravuje povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi čerpanie nevyčerpanej dovolenky bezprostredne po skončení čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ale na strane druhej Zákonník práce neumožňuje nevyčerpanú dovolenku z týchto dôvodov preniesť do nasledujúceho kalendárneho roka. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ určí zamestnancovi čerpanie nevyčerpanej dovolenky po skončení čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky tak, aby si ju mohol vyčerpať do konca kalendárneho roka, v ktorom, po uplynutí prekážky v práci, nastúpil do zamestnania. V prípade ak zamestnanec nevyčerpá dovolenku, nárok na jej preplatenie spolu so mzdou vzniká len v prípade skončenia pracovného pomeru.
Pre úplnosť uvádzame, že v prípade, že na miesto zamestnanca na materskej, príp. na rodičovskej dovolenke bol prijatý iný zamestnanec na zastupovanie, je takýto zamestnanec štandardne prijímaný na pracovný pomer na dobu určitú, ktorá končí uplynutím stanovenej doby (napr. jeden rok) alebo určitou skutočnosťou (napr. návratom zamestnanca z materskej, príp. z rodičovskej dovolenky). Podľa ohraničenia doby určitej v pracovnej zmluve, končí táto pracovná zmluva. V praxi sa preto odporúča dobu určitú zastupujúceho zamestnanca ohraničovať skutočnosťou „počas doby čerpania materskej a rodičovskej dovolenky“ daného zamestnanca.

Zmena pri výplate letného platu (12.04.2019)

Pozor, od 1. marca 2019 sa pri výplate letného platu už nesleduje, či je letný plat vyplatený aspoň vo výške priemerného mesačného zárobku, ale či bol vyplatený najmenej vo výške 500 €. Podľa prechodného ustanovenia § 52zx zákona o dani z príjmov ustanovenie § 5 ods. 7 písm. n) zákona o dani z príjmov znení účinnom od 1. marca 2019 sa prvýkrát použije pri výplate letného platu v mesiaci jún 2019 (v spracovaní výplat za mesiac máj 2019).

Sumárny prehľad podmienok pri výplate letného platu podľa § 118 Zákonníka práce

	PP	ZDP	Oslobodenie od dane	ZP	SP
Letný plat	k 30.4. 24 mesiacov	§ 5 ods. 7 písm. n)	suma do 500 € oslobodená od dane od  júna 2019	plnenie oslobodené od odvodov od roku 2018 (max. 500 €)	plnenie oslobodené od odvodov od roku 2021 (max. 500 €)

Letný plat (13. plat) vo výške najviac 500 € v úhrne od všetkých zamestnávateľov je oslobodený od dane, ak sú splnené súčasne tieto podmienky:

• zamestnanec bude mať k 30. aprílu príslušného roka u zamestnávateľa odpracovaných v pracovnoprávnom vzťahu nepretržite aspoň 24 mesiacov,
• bude vyplatený v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka (zúčtovanie výplat za mesiac máj)
• 13. plat musí byť vyplatený (platí od 1.3.2019) najmenej 500 € (do 28.2.2019 platilo, že zákonné podmienky boli splnené, ak bol vyplatený aspoň vo výške priemerného mesačného zárobku).

Po splnení podmienok je letný plat oslobodený od dane (prvýkrát) v júni 2019 a prvýkrát bol oslobodený od platby odvodov na zdravotné poistenie v roku 2018. Od platby poistného na sociálne poistenie bude oslobodený prvýkrát v roku 2021. Pri súbehu výplaty mzdy od dvoch a viacerých zamestnávateľov suma oslobodenia tejto mzdy nesmie prekročiť 500 € od všetkých zamestnávateľov.

Kto je povinný podať ročné hlásenie o dani za rok 2018? (05.04.2019)

Hlásenie o vyúčtovaní dane podáva každý zamestnávateľ, ktorý v roku 2018 vyplatil svojim zamestnancom príjmy zo závislej činnosti a to bez ohľadu na to, či išlo o peňažný alebo nepeňažný príjem. Hlásenie o vyúčtovaní dane nie je povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane alebo zahraničným platiteľom dane, ale ktorý v roku 2018 nevyplatil žiadne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.

Na akom tlačive je potrebné podať hlásenie o vyúčtovaní dane za rok 2018 a aká je lehota na jeho podanie?

Hlásenie o vyúčtovaní dane je povinný zamestnávateľ podať správcovi dane do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva. To znamená, že hlásenie o vyúčtovaní dane za rok 2018 je povinný zamestnávateľ predložiť do 30. apríla 2019. Dávame do pozornosti, že za rok 2018 je povinný zamestnávateľ podať hlásenie o vyúčtovaní dane na novom vzore tlačiva, ktoré bolo dňa 15. novembra 2018 vydané Ministerstvom financií SR. V novom vydanom vzore tlačiva Hlásenia o vyúčtovaní dane za rok 2018 nastali najmä tieto zmeny:

• nový riadok na prvej strane hlásenia: „ z toho počet zamestnancov, ktorým bol vyplatený daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona“, na ktorom zamestnávateľ vyplní počet zamestnancov, ktorým bol v roku 2018 vyplatený daňový bonus na zaplatené úroky v ročnom zúčtovaní dane, a to z celkového počtu zamestnancov,
• nový riadok v V. časti hlásenia: „NČZD na kúpeľnú starostlivosť na daňovníka a manželku a deti", na ktorom zamestnávateľ vyplní výšku nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľnú starostlivosť, ktorú si zamestnanec uplatnil v ročnom zúčtovaní dane za rok 2018 na seba (ako na zamestnanca), jeho manželku a deti,
• nový riadok v V. časti hlásenia: „daňový bonus podľa § 33a zákona“, na ktorom zamestnávateľ vyplní výšku daňového bonusu, ktorý si zamestnanec uplatnil vo vykonanom ročnom zúčtovaní dane za rok 2018.

Príklady na vysporiadanie daňovej povinnosti (27.03.2019)

Príklad 1: Som zamestnaná  (príjem zo zamestnania za rok 2018 vo výške 15 625 € a v roku 2018 som vyhrala v reklamnej súťaž i nákupnú poukážku v hodnote 500 €. Som povinná z tohto dôvodu podať daňové priznanie a zdaniť nepeňažnú výhru?
Odpoveď: Za rok 2018 máte povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B, v ktorom uvediete  príjmy od zamestnávateľa (na základe potvrdenia od zamestnávateľa, ktorého kópia je prílohou daňového priznania) a tiež nepeňažnú výhru v hodnote presahujúcej  350 €, t.j.  nepeňažnú výhru vo výške  150 €. Nepeňažná výhra z reklamnej súťaže je od dane z príjmov oslobodená vo výške 350 €, a do zdaniteľných príjmov sa zahŕňa v sume presahujúcej 350 €.

Príklad 2:  Máme zamestnanca, ktorý bol od 10.12.2018 uvoľnený do funkcie starostu. Môžeme mu my robiť ročné zúčtovanie? Nevadí, že on je verený činiteľ? On je stále u nás vedený ako zamestnanec.
Odpoveď: Ak zamestnanec poberal počas roka 2018 len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (za ktoré sa považujú aj príjmy za výkon funkcie starostu obce) a vy ste boli v roku 2018 posledný zamestnávateľ, u ktorého mal podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov za účelom uplatnenia daňovej úľavy na daňovníka, ste mu povinný na jeho žiadosť ročné zúčtovanie vykonať. K žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania je povinný priložiť potvrdenie o výške vyplatených zdaniteľných príjmoch za výkon funkcie starostu.

Príklad 3: Chcem sa spýtať, mám zamestnankyňu na dohodu o pracovnej činnosti je zamestnaná u nás ako školský psychológ. Takto robí ešte na dvoch školách. Nedala som jej podpísať vyhlásenie na zdanenie príjmov, nakoľko na rok 2018 mala vyhlásenie na zdanenie príjmov podpísané u predošlého zamestnávateľa (kde mala v 7/2018 vyplatené odstupné). Teraz ma požiadala, aby som jej vykonala ročné zúčtovanie dane. Chcem sa spýtať, či jej môžem vykonať ročné zúčtovanie? Mám jej dať podpísať u mňa vyhlásenie, keď jej budem pri ročnom zúčtovaní uplatňovať odpočítateľnú položku za celý rok?
Odpoveď: Zamestnanec môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania toho zamestnávateľa, u ktorého mal v roku 2018 naposledy podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov. Pre úplnosť uvádzame, že na účely uplatňovania daňovej úľavy na daňovníka v ročnom zúčtovaní sa vyhlásenie na zdanenie príjmov nepodpisuje.

Príklad 4: Prosím o radu pri nezrovnalosti v ročnom zúčtovaní dane. Mám zamestnanca, ktorý si v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania dane zaškrtol, že si chce uplatniť manželku, ktorá bola v roku 2018 na rodičovskej dovolenke, na úrade práce a následne sa zamestnala. V roku 2018 bola manželka takto: od 1.1.2018 do 12.6.2018 poberala rodičovský príspevok (dieťa dovŕšilo 3 roky 12.6.2018), od 1.7.2018 do 2.9.2018 priniesla potvrdenie zo zdravotnej poisťovne, že menovaná je v uvedenom období vedená ako fyzická osoba, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do 6 rokov (dieťa nemá nepriaznivý zdravotný stav), od 3.9.2018 do 16.9.2018 bola v evidencii úradu práce a od 17.9.2018 je zamestnaná. Za koľko mesiacov si ju môže manžel uplatniť v ročnom zúčtovaní dane (zamestnanec uviedol v žiadosti 9 mesiacov).
Odpoveď: V súlade s § 11 zákona o dani z príjmov je nárok na daňovú úľavu na manželku v prípade, ak sa manželka (oprávnená osoba) počas zdaňovacieho obdobia starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. Nakoľko manželka sa starala o dieťa podľa zákona o rodičovskom príspevku len do 12.6.2018, nárok na daňovú úľavu na manželku je len za 6 mesiacov.

Príklad 5: Zamestnankyňa bola v roku 2018 na víkendovom pobyte v kúpeľnom zariadení, za ktorý zaplatila 150 €. Môže si túto sumu uplatniť ako nezdaniteľnú časť základu dane v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2018?
Odpoveď: Nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť si môžete uplatniť v úhrne najviac do výšky 50 € za rok, a to iba v prípade, ak bola v kúpeľnom zariadení prevádzkovanom na základe povolenia podľa osobitného predpisu. Zoznam takýchto kúpeľných zariadení,  ktorým bolo vydané povolenie na prevádzkovanie,  je zverejnený na webovom sídle Ministerstva zdravotníctva SR. Nájdete ho aj na našej webovej stránke v dokumente "Zoznam kúpeľov a kúpeľných liečební".

Príklad 6: Daňovníkovi (dlžníkovi), vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2018. Banka poslala daňovníkovi na jeho žiadosť potvrdenie, v ktorom okrem iného uviedla, že daňovník v roku 2018 zaplatil úroky vo výške 151 € a úver na bývanie sa začal úročiť od 25.11.2018. V akej výške si môže zamestnanec uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky?
Odpoveď: Daňovník si môže za rok 2018 uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky len v pomernej v sume 66,67 € a to aj napriek tomu, že 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období predstavuje sumu 75,50 €. Pomernú časť pripadajúcu na dva kalendárne mesiace 66,6666 € vypočíta z maximálnej ročnej sumy daňového bonusu na zaplatené úroky, t. j. zo sumy 400 € (400 €/12*2). Daňový bonus na zaplatené úroky sa v súlade s § 47 ods. 1 zákona o dani z príjmov zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Príklad 7: Ako manželia sme uzatvorili v roku 2018 zmluvu o úvere na bývanie. Podmienky na uplatnenie daňového bonusu na úroky obidvaja spĺňame. Manžel, ktorý je v zmluve uvedený ako dlžník, však nedosiahol v roku 2018 žiadny zdaniteľný príjem. Môžem si ja ako manželka, ktorá som spoludlžníkom, uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky?
Odpoveď: Nie, nakoľko spoludlžníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká. Daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť manžel ako dlžník, a to prostredníctvom daňového priznania, ktoré manžel podá len z titulu uplatnenia daňového bonusu na zaplatené úroky.

Pozor, daňový bonus v dvojnásobnej výške (19.03.2019)

Dňa 1.4.2019 nadobúda účinnosť novela č. 10/2019 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, na základe ktorej je daňový bonus na dieťa do šesť rokov veku v dvojnásobnej výške, t.j. 44,34 €. Daňový bonus sa v tejto výške uplatní poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši šesť rokov veku. 

Daňovník, ktorý v v roku 2018dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (pre rok 2019 predstavuje suma vo výške 6-násobku minimálnej mzdy čiastku vo výške 3 120 €) alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v (spoločnej) domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu.

Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je:

• 22,17 € mesačne, alebo
• od 1.4.2019 dvojnásobok tejto sumy mesačne (suma 44,34 €), ak vyživované dieťa nedovŕšilo šesť rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši šesť rokov veku.

Suma daňového bonusu na vyživované dieťa je od 1.1.2019 vo výške 22,17 € mesačne. Uplatnenie dvojnásobnej sumy daňového bonusu sa prvýkrát uplatní za mesiac apríl 2019 (aj na vyživované dieťa, ktoré v apríli 2019 dovŕši 6 rokov veku), t.j. v zúčtovaní výplat za mesiac apríl, ktoré bude zamestnávateľ vykonávať v mesiaci máj 2019.

Príklady: Kedy vznikol/vzniká nárok na dvojnásobný daňový bonus (DB), ak dieťa zamestnanca dosiahlo 6 rokov veku dňa:

• 4. 1. 2019 – nevznikol nárok na dvojnásobný DB
• 31. 3. 2019 – nevznikol nárok na dvojnásobný DB
• 1. 4. 2019 – vznikol nárok na dvojnásobný DB len za jeden mesiac a to za mesiac apríl 2019, za mesiac máj a neskôr už len vo výške 22,17 €
• 30. 4. 2019 – vznikol nárok na dvojnásobný DB len za jeden mesiac a to za mesiac apríl 2019, za mesiac máj a neskôr už len vo výške 22,17 €
• 22. 7. 2019 – vznikol nárok na dvojnásobný DB za mesiace apríl 2019 až júl 2019, za mesiac august a neskôr už len vo výške 22,17 €
• 30. 10. 2019 – vznikol nárok na dvojnásobný DB za mesiace apríl 2019 až október 2019, za mesiac november a neskôr už len vo výške 22,17 €
• 31. 12. 2019 – vznikol nárok na dvojnásobný DB za mesiace apríl 2019 až december 2019, za  mesiac január 2020 a neskôr už len vo výške ... € - ktorá ešte nie je známa:-)

Do 31.3.2019 treba predložiť ročný výkaz o plnení povinného podielu (18.03.2019)

Za rok 2018 má zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov (do počtu sa nezapočítavajú dohodári), povinnosť preukázať plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím príslušnému úradu najnejskôr do 31. marca 2019  na tlačive „Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2018“ (ďalej len „Ročný výkaz“). Termín 31.3.2019 pripadol tento rok na nedeľu, takže sa koniec lehoty posúva na nasledujúci pracovný deň, ktorým je 1.4.2019.

Príklad: Zamestnávateľ počas roka 2018 zamestnával do konca augusta 19 zamestnancov a od septembra zamestnáva 21 zamestnancov. Je zamestnávateľ povinný zamestnávať občanov so ZP a následne predložiť na príslušnom úrade práce ročný výkaz o plnení povinného podielu? Na účely posúdenia splnenia podmienky, t.j. či zamestnávateľ zamestnával najmenej 20 zamestnancov, je potrebné vychádzať priemerného evidenčného počtu zamestnancov. Priemerný evidenčný počet zamestnancov za dlhšie časové obdobie (napr. za štvrťrok, za rok) sa určí ako aritmetický priemer evidenčného počtu zamestnancov za jednotlivé mesiace podľa metodiky k výkazu „Práca 2-04“. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak zamestnávateľ vznikol v priebehu kalendárneho roka.

Kto sa považuje za občana so zdravotným postihnutím? Občan so zdravotným postihnutím je na účely plnenia povinného podielu občan uznaný za invalidného:

• podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
• podľa § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak policajt alebo profesionálny vojak v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %.

Občan so zdravotným postihnutím je povinný zamestnávateľovi preukázať invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania. Občan so zdravotným postihnutím preukazuje zamestnávateľovi túto skutočnosť rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne, príp. posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia.

Za občana so zdravotným postihnutím sa na účely plnenia povinného podielu považuje aj občan, ktorý:

• po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu alebo po preskúmaní trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok, prestal byť občanom so ZP, t. j. bola mu po preskúmaní priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a menej. Za občana so ZP sa na tieto účely považuje najdlhšie do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne alebo najdlhšie do troch rokov odo dňa vydania posudku, ktorým bola občanovi priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a menej (§ 72 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti).
• bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok, a to odo dňa, od ktorého sa invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok (§ 72b ods. 7 zákona o službách zamestnanosti).

Príklad: U zamestnávateľa pracuje zamestnankyňa s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %. Ako má zamestnávateľ postupovať pri výpočte povinného podielu občanov so ZP za rok 2018, ak táto zamestnankyňa počas roka 2017 "prešla" z invalidného dôchodku na starobný dôchodok. Môže ju zamestnávateľ v ročnom výkaze započítať ako občana uznaného za invalidného? 
Ak má zamestnankyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav stále pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, bude sa na účely plnenia povinného podielu považovať za občana so ZP. A ak bude jej pokles schopnosti viac ako 70 %, na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so ZP sa započíta, ako keby zamestnávateľ zamestnával 3 občanov so ZP.

Z uvedeného vyplýva, že zmena dôchodku z invalidného na starobný nemá dopad na určenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Vplyv na započítanie zamestnanca do kategórie občanov so zdravotným postihnutím má skutočnosť, či občan, po opätovnom posúdení jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu alebo po preskúmaní trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok, sa prestal považovať za občana so zdravotným postihnutím.

Podmienky na uplatnenie daňovej úľavy na manželku (12.03.2019)

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/manželku (ďalej aj „daňová úľava na manželku“ alebo "NČZDM") si daňovník môže uplatniť až po uplynutí zdaňovacieho obdobia prostredníctvom žiadosti v ročnom zúčtovaní alebo sám podaním daňového obdobia. Túto daňovú úľavu nie je možné uplatňovať mesačne. NČZDM si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí aspoň 90 % zo všetkých príjmov daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR aj zo zdrojov v zahraničí. Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na manželku musí daňovník (manžel) splniť počas zdaňovacieho obdobia zákonné podmienky:

• dosiahne aktívne príjmy (podľa § 5 zákona alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona); ak takéto príjmy daňovník nedosiahol, nárok na uplatnenie NČZDM v príslušnom zdaňovacom období mu nevzniká,
• žije v spoločnej domácnosti s manželkou, pričom podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby (podmienkou teda nie je rovnaký trvalý pobyt manžela a manželky); pri uplatnení NČZDM musí ísť o jej vyživovanie, t.j. nemožno ju uplatniť na druha/družku, a musí byť splnená  podmienka žitia v spoločnej domácnosti.
• splní aspoň jednu z 5 zákonných podmienok, ktoré sú uvedené v § 11 ods. 4 zákona písm. a) zákona; počnúc rokom 2013 sa podmienky na uplatňovanie tejto daňovej úľavy sprísnili a uvedené platí aj pre zdaňovacie obdobie roku 2018, t.j. manželka sa počas zdaňovacieho obdobia:

1. starala o vyživované maloleté dieťa podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žijúce s daňovníkom v domácnosti. V súlade s § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú nielen vtedy, ak manželka zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne, ale aj vtedy, ak riadnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje právnickou osobou alebo inou plnoletou fyzickou osobou, napr. vlastnou matkou, matkou daňovníka.
2. poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie podľa § 33 zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov
4. považovala sa za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona o službách zamestnanosti. Za občana so zdravotným postihnutím sa na tieto účely považuje občan uznaný za invalidného podľa zákona o sociálnom poistení, tzn., že podmienka je splnená aj vtedy, ak manželka je už v dôchodkovom veku a poberá starobný dôchodok, ale na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne je uznaná za invalidnú.
5. považovala sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa na tieto účely považuje občan so zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %, ktorému vznikol nárok na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z.

• na akú výšku NČZDM vznikne daňovníkovi nárok (plná alebo krátená výška) závisí od dosiahnutého základu dane daňovníka z aktívnych príjmov a od vlastného príjmu manželky (prípadne od doby trvania manželstva v príslušnom zdaňovacom období, ak manželstvo bolo uzatvorené počas zdaňovacieho obdobia).

Vzor žiadosti o príspevok na rekreáciu (06.03.2019)

Rozsah a podmienky, za akých je zamestnávateľ povinný na žiadosť zamestnanca poskytnúť príspevok na rekreáciu, je uvedený v § 152a ods. 1 Zákonníka práce. Z dôvodu jednoznačnosti je vhodné postup pri poskytovaní rekreačného príspevku a spôsob preukazovania výdavkov na rekreáciu upraviť v internom predpise zamestnávateľa. Súčasťou interného predpisu by mala byť aj žiadosť o poskytnutie príspevku na rekreáciu. Vzor žiadosti nájdete v sekcii Newsletters.
V internom predpise je možné špecifikovať, aké doklady je povinný zamestnanec predložiť, napr. faktúru, príjmový pokladničný doklad. Účtovné doklady musia znieť na meno zamestnanca a zamestnávateľ ich musí uschovať pre svoje účtovné a daňové potreby podľa osobitných právnych predpisov (podľa zákona o účtovníctve) najmenej 10 rokov.

Príklad: Zamestnankyňa sa zúčastnila rekreácie so svojím manželom a dcérou. Predložila faktúru za ubytovanie, z ktorej vyplýva, že ona a manžel mali 3x prenocovanie a dcéra mala 1x prenocovanie. Má nárok na preplatenie 55%  z celkovej výšky faktúry (100 eur, t. j. 50 eur)? Jednou z podmienok na poskytnutie rekreačného príspevku je, že musí ísť aspoň o 2 prenocovania, preto sme toho názoru, že výdavky na ubytovanie vzťahujúce sa na dcéru, ktorá sa na rekreácii zúčastnila, nemožno do oprávnených výdavkov započítať.

Zdaňovanie výhier u zamestnávateľa III. (28.02.2019)

Cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca, pričom za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované osoby podľa zákona o dani z príjmov, ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne.
Prijaté ceny alebo výhry zamestnanca v hodnote neprevyšujúcej 350 € za cenu alebo výhru sa považujú za príjem oslobodený od dane. Ak sú prijaté ceny alebo výhry v hodnote vyššej ako 350 €, ide o zdaniteľný príjem v súvislosti s výkonom závislej činnosti a do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu 350 €. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy, ktorej súčasťou bude aj príjem plynúci z výhry (ale len príjem presahujúci ustanovenú sumu 350 €) v najbližšom spracovaní výplat.

Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2018 príjmy zo zamestnania, vyhral naviac výhru vo výške 1 400 €. Zamestnanec o vykonanie ročného zúčtovania zamestnávateľa požiadať:

• môže, ak pôjde o výhru v lotérii a v iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona o lotériách a obdobné výhry zo zahraničia (napr. Keno, Loto, Euromilióny), nakoľko ide o príjem od dane oslobodený
• nemôže, ak pôjde o nepeňažnú výhru (počítač) a iné prijaté ceny alebo výhry [ktoré nepatria do písm. a)], nakoľko v hodnote prevyšujúcej 350 € nie sú tieto príjmy od dane oslobodené; suma 1 050 € (1 400 – 350) sa považuje za príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov a je povinnosť ho zdaniť formou podania daňového priznania
• môže, ak pôjde o peňažnú výhru z reklamných súťaží a peňažnú cenu z verejných súťaží a žrebovania, nakoľko táto výhra v hodnote do 350 € je od dane oslobodená a suma nad 350 € podlieha zrážkovej dani (§ 43 ods. 3 ZDP)

Príklad: Zamestnávateľ sa rozhodol uskutočniť akciu pre pomoc sociálne slabším občanom a zozbierať pre nich šatstvo. Zároveň chce zo všetkých zúčastnených „darcov“ vylosovať jedného zamestnanca, ktorému poskytne poukážku na nákup tovaru v hodnote 60 €. Bude sa tento príjem zamestnancovi zdaňovať? Cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom, sa nezdaní, ak nepresiahne  350 €. Na účely zdanenia nie je podstatné, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie, ale že ide o súťaž vyhlásenú zamestnávateľom – vyhlásenie súťaže (záznam, podklad) vrátane jej podmienok (napr. kto sa môže zapojiť do súťaže, príp. do losovania budú zaradení len tí zamestnanci, ktorí odovzdali aspoň 3 kusy šatstva), charakter ceny/výhry.

Poznámka: Za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena/výhra prijatá manželom(kou) zamestnanca a jeho deťmi, ktoré sa považujú u tohto zamestnanca za vyživované osoby, ak sa takejto súťaže zúčastnili (cena/výhra sa u výhercov posudzuje samostatne).

 

 

Ako zdaniť nepeňažné výhry zamestnanca II. (21.02.2019)

Nepeňažné výhry, ktoré nie sú oslobodené od dane (presahujúce sumu 350 €) sa zdaňujú podaním daňového priznania. Nepeňažné ceny alebo výhry zdaňuje fyzická osoba cez daňové priznanie k dani z príjmov podané za príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na to, či plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky, alebo zo zdrojov v zahraničí, okrem výhier z reklamných súťaží alebo žrebovaní v súvislosti s vkladom na vkladnej knižke, s peňažnými prostriedkami na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa, alebo na bežnom účte, ktoré sú príjmom z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je v súlade s § 8 ods. 10 zákona o dani z príjmov prevádzkovateľ alebo organizátor súťaže alebo žrebovania povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorou je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa alebo organizátora hry, alebo poskytovateľa. Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá aj odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa táto cena o sumu pripadajúcu na túto odmenu, pričom táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 6 zákona o dani z príjmov. Prevádzkovateľ alebo organizátor súťaže vydá výhercovi doklad o výške nepeňažnej výhry. Tento nepeňažný príjem, tvorí súčasne aj základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 8 písm. i) alebo písm. j) zákona o dani z príjmov. Hodnota nepeňažnej výhry, ktorú organizátor súťaže oznámi výhercovi prostredníctvom potvrdenia, musí zahŕňať aj daň z pridanej hodnoty.

Nepeňažné ceny alebo výhry sú oslobodené od dane z príjmov v hodnote neprevyšujúcej 350 € za cenu alebo výhru, okrem ceny zo športových súťaží prijatej daňovníkom, ktorého športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 €, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce sumu 350 €. Základom dane z tohto druhu príjmu sú zdaniteľné príjmy znížené o zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bol daňovník povinný z tohto príjmu zaplatiť.

Príklad: V roku 2018 dosiahol zamestnanec okrem príjmov zo zamestnania (22 000 €) aj príjem vo forme nepeňažnej výhry (mobil) 400 €. Má povinnosť tento príjem priznať a zdaniť v daňovom priznanín alebo môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania? Keďže úhrn zdaniteľných príjmov zamestnanca za rok 2018 prevýšil sumu 1 915,01 €, zamestnanec je povinný si svoje príjem daňovo vysporiadať. O ročné zúčtovanie však zamestnávateľa požiadať nemôže, nakoľko príjmy z nepeňažnej výhry presiahli sumu 350 € (sumu, ktorá je od dane oslobodená). Je povinný podať daňové priznanie typu B. V podanom daňovom priznaní okrem príjmov zo závislej činnosti (zamestnania)  uvedie aj zdaniteľné  príjmy z nepeňažnej výhry, pričom za zdaniteľný príjem sa považuje nepeňažná výhra v sume prevyšujúcej 350 €, t.j. v tomto prípade suma 50 €.

Príklad: Profesionálny športovec vyhrá za druhé miesto v súťaži nepeňažnú výhru 250 €. Vzťahuje sa naň oslobodenie do sumy 350 €? Aj keď v tomto prípade sa jedná o výhru neprevyšujúcu sumu 350 €, daňovník ako profesionálny športovec s príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti je povinný tento príjem priznať v daňovom priznaní v plnej výške ako príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

V súvislosti so zdaňovaním vecných výhier podaním daňového priznania je potrebné poznamenať, že daňové priznanie nie je vždy povinný podávať každý daňovník. Všeobecne platí, že daňové priznanie nie je povinný podávať daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy nepresahujúce 50 % zo sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pre rok 2018 je výška tejto sumy 1915,01 € (50 % z 3 830,02 €). V praxi môže ísť najčastejšie o študentov, dôchodcov, nezamestnaných, matky na materskej dovolenke a podobne.

Príklad: Študent v roku 2018 vyhral v reklamnej súťaži televízor v hodnote 2 200 €. Žiadne iné zdaniteľné príjmy v roku 2018 nedosiahol. Má povinnosť podať daňové priznanie za rok 2018? Výhry z reklamných súťaží (aj nepeňažné) sú od dane z príjmov oslobodené v hodnote 350 €. To znamená, že do úhrnu zdaniteľných príjmov pre účely povinnosti podať daňové priznanie sa započíta len hodnota výhry v sume prevyšujúcej  350 €, t.j. sumu 1 850 € (2 200 – 350 = 1 850). Nakoľko úhrn zdaniteľných príjmov študenta za rok 2018 neprevýšil sumu 1 915,01 €,  povinnosť podať daňové priznanie a platiť daň z tohto príjmu nemá.

Ako zdaniť ceny a výhry zamestnanca I. (18.02.2019)

Ceny a výhry prijaté fyzickou osobou sa zdaňujú rôznym spôsobom a niektoré z nich môžu byť úplne alebo čiastočne oslobodené od dane z príjmov.

Výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, ktoré sú prevádzkované na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu (ktorým je zákon č. 194/1990 Z. z. o lotériách), sú od dane z príjmov oslobodené v plnej výške, a to podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov.

Príklad: Fyzická osoba vyhrala v lotériovej hre LOTO peňažnú sumu 35 000 €. Má povinnosť tento príjem zdaniť cez podané daňové priznanie? Nie, nakoľko výhra v lotérii prevádzkovanej podľa zákona o hazardných hrách je príjmom oslobodeným od dane z príjmov v plnej výške.

Ostatné výhry alebo ceny (peňažné alebo nepeňažné) sú oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 € za cenu alebo výhru. Ak prijaté ceny alebo výhry prevyšujú 350 € za cenu alebo výhru, do základu dane sa zahrnie (zdaňuje sa) iba výhra vo výške presahujúcej sumu 350 €. Uvedené sa nevzťahuje na tieto výnimky: 

• výnimka č. 1: ceny zo športovej súťaže prijatej daňovníkom, ktorého športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, ktorá nie je oslobodená ani do sumy 350 €, a ktorá je príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti (ide o profesionálneho športovca),
• výnimka č. 2: odmeny za použitie diela alebo použitie umeleckého výkonu, ak je súčasťou ceny, pričom táto odmena je príjmom z použitia diela alebo použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov.

Príklad: Firma ABC s.r.o. vypísala v roku 2015 súťaž o nepeňažnú cenu v hodnote 300 € pre tých zákazníkov, ktorí si zakúpia tovar. Je výherca povinný túto cenu priznať v daňovom priznaní?
Firma vyhlásila súťaž, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže. Výherca obdržal  nepeňažnú výhru v hodnote 300 €. Nakoľko cena nepresiahla sumu 350 €, hodnota ceny je príjmom oslobodeným od dane z príjmov a výhercovi nevznikne povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní.

Zdaňovanie peňažných výhier a cien

Výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, ktoré nie sú prevádzkované na základe osobitného predpisu patria medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov. Z peňažných výhier alebo cien plynúcich zo zdrojov na území SR sa daň vyberá zrážkou (§ 43 zákona o dani z príjmov). Ide o:

• peňažné výhry v lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,
• peňažné ceny z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže a ďalej peňažné ceny zo športových súťaží (ak nejde o profesionálneho športovca).

Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z peňažných výhier a peňažných cien je iba príjem, tzn. nie je možné uplatniť žiadne výdavky. Avšak do základu dane pre daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov budú zahrnuté len príjmy prevyšujúce sumu 350 € za výhru alebo cenu. Dôvodom je uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sú výhry a ceny neprevyšujúce sumu 350 € za výhru alebo cenu oslobodené od dane a do základu dane sa zahrnú len príjmy prevyšujúce túto sumu. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol.
Prevádzkovateľ alebo organizátor súťaže je povinný výhru zdaniť pri výplate poukázaní alebo pripísaní k dobru u výhercu. Pri vyberaní dane zrážkou sa použije sadzba dane 19 %. Ak je cena alebo výhra vyplatená, poukázaná, alebo pripísaná daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, použije sa sadzba dane vo výške 35 %. Takto zdanená peňažná výhra je daňovo vysporiadaná a fyzická osoba (výherca) nebude výhru ani daň z výhry, vybranú zrážkou uvádzať v daňovom priznaní.

Príklad: Pán Adam sa zúčastnil žrebovania a v roku 2018 vyhral od spoločnosti ABC, s.r.o. peňažnú výhru hodnote 1000 €. Má  pán Adam povinnosť za rok 2018 podať daňové priznanie alebo môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania?
Nakoľko peňažnú výhru je povinná zdaniť pri výplate spoločnosť ABC, s.r.o., pán Adam podávať daňové priznanie z dôvodu vyplatenia tejto výhry povinnosť nemá. Ak mal okrem výhry aj príjmy zo zamestnania, môže preto zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovania.

Daňová úľava na kúpeľnú starostlivosť (11.02.2019)

Od 1.1.2018 sa zaviedla nová nezdaniteľná časť základu dane vo výške preukázateľne zaplatených úhrad súvisiacich s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, ktoré boli vynaložené v príslušnom zdaňovacom období:

• v prírodných liečebných kúpeľoch
• v kúpeľných liečebniach (ďalej len „kúpeľné zariadenie“)

prevádzkovaných na základe povolenia podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z.  o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Základnou podmienkou na uplatnenie tejto daňovej úľavy je, že kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby, za ktoré boli úhrady preukázateľne zaplatené, boli poskytnuté v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach.

Táto nová daňová úľava je určená pre zamestnancov na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojenými službami, ktoré neprepláca zdravotná poisťovňa, ale ktoré si zamestnanec platí sám, pričom dĺžka pobytu v kúpeľoch nie je rozhodujúca. Ide teda o preukázateľne zaplatené úhrady vynaložené v kúpeľoch a to nielen za kúpeľné procedúry, ale aj za úhrady na stravovanie, na ubytovanie, na parkovanie príp. úhrada správneho poplatku za sprievodcu, ktorý sprevádzal inú osobu do kúpeľov (napr. matka sprevádzala svoje dieťa), daň z ubytovania. Podmienkou je, že tieto preukázateľne zaplatené úhrady súvisia alebo sú spojené s kúpeľnou starostlivosťou a nie sú uhradené daňovníkovi napr. z verejného zdravotného poistenia.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľnú starostlivosť je stanovená na príslušné zdaňovacie obdobie maximálne vo výške 50 €, pričom daňovník si môže túto daňovú úľavu uplatniť aj na úhrady za manželku (manžela) a na vyživované dieťa daňovníka (v úhrne 50 € za rok pre každého z nich). V súlade s § 11 ods. 14 zákona o dani z príjmov túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Príklad: Zamestnanec Peter bol v júni 2018 so svojou manželku na víkendovom pobyte v prírodných liečebných kúpeľoch Bojnice. Podľa vystaveného dokladu za kúpeľnú starostlivosť Peter za seba a za manželku uhradil po 96 €. Môže si Peter uvedenú úhradu uplatniť ako daňovú úľavu na kúpeľnú starostlivosť (NČZDKS), a ak áno v akej výške? Vzhľadom na to, že pán Peter vynaložil preukázateľne zaplatené úhrady za kúpeľnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá v prírodných liečebných kúpeľoch, môže si uplatniť NČZDKS, ale najviac vo výške 50 €. NČZDKS vo výške 50 € je suma úhrad preukázateľne zaplatených za daňovníka, ale aj vo výške 50 € za manželku, a to za predpokladu, že túto novú daňovú úľavu si pri zdanení príjmov za rok 2018 neuplatní samotná manželka.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník bude môcť uplatňovať po skončení zdaňovacieho obdobia. Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane upravuje ust. § 37 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého je zamestnanec povinný predložiť zamestnávateľovi:

• doklady preukazujúce oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na vyživované osoby (napr. ak si daňovník uplatňuje túto daňovú úľavu na manželku treba preukázať na základe kópie sobášneho listu, že ide o manžeku, príp. ak si ju uplatňuje na vyživované dieťa podľa § 33 zákona o dani z príjmu, tak je potrebné preukázať zamestnávateľovi, že ide o vyživované nezaopatrené dieťa, napr. kópia rodného listu dieťaťa, príp. potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa,
• doklady o zaplatení úhrady súvisiacej s kúpeľnou starostlivosťou vynaloženej v kúpeľnom zariadení.

V prípade, ak doklady o zaplatení úhrady (napr. faktúra, doklad z ERP, výpis z účtu o zaplatení) neznejú konkrétne na meno daňovníka uplatňujúceho si túto nezdaniteľnú časť základu dane (alebo na manželku, na manžela alebo na vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. doklad vystavený v kúpeľnom zariadení, ktoré potvrdzuje, že služby spotreboval uvedený daňovník). V prípade, že  daňovník uplatní túto nezdaniteľnú časť základu dane za manželku (manžela) alebo na vyživované dieťa, predloží  zamestnávateľovi vyhlásenie manželky (manžela), resp. plnoletého dieťaťa o tom, že táto osoba si za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje túto nezdaniteľnú časť.

Upozornenie: V súlade s § 11 ods. 14 zákona o dani z príjmov: „Nezdaniteľnou časťou základu dane nie sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pri ktorých sa uplatnil postup podľa § 152a ZP alebo postup podľa § 19 ods. 2 písm. w).“ To znamená, že uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľnú starostlivosť nebude možné vtedy, ak bol na dotknutý pobyt (pobyt v kúpeľoch) poskytnutý príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa alebo bol zahrnutý do daňových výdavkov daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov ako príspevok na rekreáciu.

Zoznam prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební v SR (07.02.2019)

Už za rok 2018 si môžu daňovníci znížiť základe dane o úhrady vynaložené na kúpeľnú starostlivosť a na služby s ňou súviciacimi, pričom dĺžka pobytu v kúpeľoch nie je rozhodujúca. O aký pobyt v kúpeľoch ide?

Ide o úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, ktoré boli v roku 2018 vynaložené v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach, ktorými sú napr.:

• prírodné liečebné kúpele: Bardejovské kúpele a. s., Kúpele Bojnice a. s., Kúpele Brusno a. s., PIENINY RESORT s. r. o., Stará Ľubovňa, Prírodné jódové kúpele Číž a. s., Kúpele Dudince a. s., Wellness Kováčová s. r. o., KÚPELE LÚČKY a. s., Kúpele Nimnica a. s., Slovenské liečebné kúpele Piešťany a. s. Piešťany – Smrdáky, Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice a. s., Kúpele Sliač a. s., Liečebné termálne kúpele a. s. Sklené Teplice, Kúpele Trenčianske Teplice a. s., Slovenské Liečebné kúpele Turčianske Teplice a. s., Kúpele Vyšné Ružbachy a. s., Kúpele Lučivná a. s., Kúpele Štós a. s., Kúpele Horný Smokovec s. r. o., Kúpele Nový Smokovec a. s.;
• kúpeľné liečebne: KLÚ MV SR Družba Bardejovské kúpele, SLOVTHERMAE, Kúpele Diamant Dudince š. p., Špecializovaný liečebný ústav Marína š. p. Kováčová, Horezza a. s. Piešťany, KLÚ MV SR ARCO Trenčianske Teplice, KRÚ MV SR BYSTRÁ, Liptovský Ján, Sanatórium Dr. Guhra n. o. Tatranská Polianka, Sanatórium tatranská Kotlina n. o., Horezza, a. s. Horský hotel Granit, klimatické kúpele Tatranské Zruby.

Maximálna výška úľavy za pobyt kúpeľoch je 50 € na daňovníka a 50 € aj na manželku a deti, ktoré sa na účely zákona o dani z príjmov považujú u tohto daňovníka za vyživované osoby a to v úhrne najviac do výšky 50 € za každého z nich. Podrobný zoznam prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební v SR nájdete na našej webovej stránke v sekcii Newsletters.

Aké treba vystaviť potvrdenie o zdaniteľnom príjme za rok 2018 (06.02.2019)

Zamestnávateľ je povinný za obdobie, za ktoré vyplácal zamestnancovi zdaniteľnú mzdu, vystaviť a doručiť v zákonnej lehote zamestnancovi doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Ide o tlačivo „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2018“ (ďalej len „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“). Ide o povinné tlačivo, ktorého vzor vydáva Finančné riaditeľstvo SR. Zamestnávateľ vystavuje a doručí tlačivo:

• do 11. februára 2019 na žiadosť zamestnanca (nakoľko 10. február pripadol na nedeľu), ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o jeho vystavenie do 5. februára 2019; v takomto prípade pôjde o zamestnancov, ktorí požiadajú o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa (zamestnávateľ vydá potvrdenie len na základe žiadosti zamestnanca, pričom súčasná právna úprava formu žiadosti neupravuje)
• do 11. marca 2019 bez žiadosti zamestnanca (nakoľko 10. marec pripadol na nedeľu), ak zamestnávateľ nebude tomuto zamestnancovi vykonávať ročné zúčtovanie, nakoľko zamestnávateľa o jeho vykonanie nepožiadal (zamestnávateľ vydá potvrdenie bez žiadosti zamestnanca).

Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ v roku 2018 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, a ktorému vykonal ročné zúčtovanie, je zamestnávateľ taktiež povinný vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste. Týmto dokladom však nie je „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018", ale tlačivo “Ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2018”.  Túto povinnosť si musí zamestnávateľ splniť v termíne do 30. apríla 2019.

Upozornenie: Finančné riaditeľstvo SR na základe Oznámenia o určení vzoru tlačiva používaného v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti zo dňa 23.5.2018 určilo od 1.6.2018 za zdaňovacie obdobie roku 2018 nový vzor tlačiva „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti [POT39_5v18]". V oznámení bolo zároveň uvedené, že použitie tlačiva "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti [POT39_5v17]", ktorého vzor Finančné riaditeľstvo SR určilo za zdaňovacie obdobie roku 2017, sa akceptuje aj po 23.5.2018, ak bolo zamestnávateľom vystavené do 31.5.2018.
Finančné riaditeľstvo SR na základe Oznámenia o určení vzoru tlačiva používaného v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti zo dňa 20.12.2018 určilo pre zdaňovacie obdobie roku 2018 nový vzor tlačiva „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti [POT39_5v18-ubytovanie]". Z oznámenia vyplýva, že ak zamestnávateľ vystavil zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018 na predpísanom vzore [POT39_5v18], v ktorom sa nenachádza riadok 13 týkajúci sa nepeňažného príspevku na ubytovanie poskytnuté v roku 2018, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane, je povinný vystaviť zamestnancovi za rok 2018 opravné potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018 na predpísanom vzore [POT39_5v18-ubytovanie]. Ak ide o zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nepeňažné plnenie na ubytovanie, ktoré je oslobodenie od dane, neposkytoval, na daňové účely sa akceptuje aj Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018, ktorý nový riadok 13 (nepeňažný príspevok na ubytovanie) neobsahuje, použije potvrdenie [POT39_5v18] platné od 1.6.2018.
Na zdaňovacie obdobie roku 2019 určuje Finančné riaditeľstvo SR na základe Oznámenia o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti  s príjmami zo závislej činnosti zo dňa 6.12.2018 nový vzor tlačiva „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti [POT39_5v19]".

Suma sumárum pre rok 2018 sú tak určené tri druhy tlačiva Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018:

• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018 [POT39_5v17], ktoré bolo možné použiť len období od 1.1.2018 do 31.5.2018, a pre rok 2018 ho môžu použiť len tí zamestnávatelia, u ktorých zamestnanec pracoval v období od 1.1.2018 do 31.5.2018 a potvrdenie o zdaniteľnom príjme mu vystavili v čase skončenia pracovného pomeru, najneskôr do 31.5.2018
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018 [POT39_5v18], ktoré platí od 1.6.2018 a pre rok 2018 ho môžu použiť len tí zamestnávatelia, ktorí v roku 2018 zamestnancovi neposkytovali ubytovanie, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018 [POT39_5v18 - ubytovanie], ktoré platí od 20.12.2018 a pre rok 2018 sú ho povinní použiť zamestnávatelia, ktorí v roku 2018 poskytovali zamestnancovi ubytovanie, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane, príp. ho môžu (ale nie sú povinní) použiť aj tí zamestnávatelia, ktorí v roku 2018 zamestnancovi ubytovanie, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane, neposkytovali.

 

Výpis z DDS a uplatnenie daňovej úľavy (04.02.2019)

Blíži sa termín na podanie žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2018. Ten zamestnanec, ktorý uhrádzal príspevky na DDS, si môže v žiadosti uplatniť daňovú úľavu vo výške zaplatených príspevkov na DDS, najviac vo výške 180 € (Na porovnanie s ČR je maximálna výška daňovej úľavy 24 000 CZK, čo v prepočte na eurá predstavuje sumu cca. 960 €)

Ak počas roka 2018 príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca neodvádzal zamestnávateľ, k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania dane je zamestnanec povinný priložiť doklad, ktorý preukazuje oprávnenosť nároku na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane a ktorý vystavila príslušná DDS (výpis z osobného účtu sporiteľa). Povinnosť zaslať výpis z osobného účtu sporiteľa majú DDS najneskôr do dvoch mesiacov po uplynutí kalendárneho roka, t.j. do konca februára 2019.

Prvýkrát za rok 2018 doručujú doplnkové dôchodkové spoločnosti sporiteľom výpisy z účtov iba elektronickou poštou a papierové výpisy zasielajú iba na požiadanie. Pokiaľ si sporiteľ o výpis nepožiada a DDS nemá jeho elektronickú adresu, výpis nedostane. Táto novinka vyplýva z ust. § 66a zákona č. 650/2004 Z.z.: "Výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok účastníka a výpis z osobného účtu a výkaz dôchodkových dávok poberateľa dávky zasiela doplnková dôchodková spoločnosť účastníkovi a poberateľovi dávky v elektronickej podobe na poslednú známu adresu elektronickej pošty a sprístupňuje ho prostredníctvom bezplatného pasívneho elektronického prístupu k jeho osobnému účtu. Na žiadosť účastníka alebo poberateľa dávky je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zaslať výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok účastníka a výpis z osobného účtu a výkaz dôchodkových dávok poberateľa dávky v listinnej podobe na adresu uvedenú v žiadosti, inak na poslednú známu adresu trvalého pobytu."

Podmienky na uplatnenie daňovej úľavy na DDS sú nasledovné:

• príspevky boli zaplatené na základe „novej“ účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013, resp. „staršej“ účastníckej zmluvy, ktorá bola po 31.12.2013 zmenená (zrušenie dávkového plánu), pričom nové podmienky musia byť prijaté na všetkých „starých“ uzatvorených zmluvách o DDS
• sporiteľ nebude mať uzatvorenú žiadnu inú účastnícku zmluvu so „starými“ podmienkami
• fyzická osoba sa nestala poberateľom doplnkového starobného alebo výsluhového dôchodku na základe účastníckej zmluvy podpísanej do 31.12.2013 (zmluva nezaniká, len sú z nej vyplácané dávky)
• sporiteľ neporušil podmienky sporenia platné od roku 2014, t.j. nevyberie si nasporené príspevky formou predčasného výberu 

Doplnkové dôchodkové spoločnosti prestali uvádzať vo výpise údaje o dôchodkových jednotkách a údaje o nasporenej sume budú uvádzané výhradne v eurách. Vo výpise budú uvedené aj prognózy, aký bude vyplácaný dôchodok z tretieho piliera v prípade dovŕšenia dohodnutého veku a koľko by bol vyplácaný dôchodok v prípade, keby klient sporil ďalej až do dovŕšenia dôchodkového veku. Dôchodkové spoločnosti uvádzajú aj predpoklad, aká bude hodnota jeho dôchodku v dnešných cenách. V súčasnosti sporitelia sporia v štyroch doplnkových dôchodkových spoločnostiach. Sú nimi AXA, d. d. s., Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, NN Tatry-Sympatia, d. d. s., a Stabilita, d. d. s.

Nepeňažný príspevok na ubytovanie (22.01.2019)

Od 1.1.2019 nadobudol účinnosť zákon č. 368/2018,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady  č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V rámci tejto novely bol novelizovaný aj zákon o dani z príjmov, v rámci ktorého sa upravuje oslobodenie od dane pri poskytnutí nepeňažného benefitu:

poskytnutie ubytovania zamestnancovi zamestnávateľom.

V súlade s § 5 ods. písm. p) zákona je od dane oslobodené: "Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu zákona v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto určené plnenie presiahne sumu 60 eur alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.“

To znamená, že zamestnávateľ, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, môže poskytovať zamestnancovi v pracovnom pomere, ubytovanie a toto nepeňažné plnenie bude v úhrnnej sume najviac 60 € mesačne oslobodené od dane a od odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Ak takto určené plnenie presiahne sumu 60 €, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. Ak nebude ubytovanie zabezpečené počas celého kalendárneho mesiaca, určí sa suma nepeňažného plnenia, ktorá je oslobodená od dane pomerne podľa počtu dní, kedy bolo zamestnancovi ubytovanie zabezpečené.

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. p) v znení účinnom od 1.1.2019 sa použije na nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancom od zamestnávateľa po 31.12.2017 prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roku 2018 alebo pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018. To znamená, že z dôvodu zavedenia tohto nového inštitútu dochádza aj k úprave Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2018, na ktorom sa pre rok 2018 zaviedol nový riadok 13. Na tomto riadku sa uvedie úhrnná suma nepeňažného plnenia poskytnutá za účelom zabezpečenia ubytovania, ktoré bolo v zdaňovacom období 2018 poskytnuté zamestnancovi a zamestnávateľ v priebehu roka 2018 z tohto nepeňažného plnenia zrážal preddavok na daň, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. p) zákona a § 52zu ods. 1 zákona. Jedná sa o nepeňažné plnenie v úhrnnej sume najviac 60 € mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci roka 2018, pričom táto suma je uvedená aj na r. 01 tohto potvrdenia. Oslobodenie tohto nepeňažného plnenia možno uplatniť pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň tak, že o sumu uvedenú na riadku 13 tohto potvrdenia sa zníži úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti na r. 01 ročného zúčtovania preddavkov na daň (alebo na r. 36 daňového priznania typ A alebo na r. 38 daňového priznania typ B.)

Ak zamestnávateľ vystavil zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018, v ktorom nevyplnil údaj na riadku 13 týkajúci sa nepeňažného príspevku na ubytovanie poskytnutého v roku 2018, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane, je povinný vystaviť zamestnancovi za rok 2018 opravné potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018. Ak ide o zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nepeňažné plnenie na ubytovanie neposkytoval, na daňové účely sa akceptuje aj Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018, ktorý riadok 13 neobsahuje. Pre rok 2018 sú tak určené tri druhy tlačiva Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018:

Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018 [POT39_5v17] - bolo ho možné použiť len období od 1.1.2018 do 31.5.2018

Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018 [POT39_5v18] - platí od 1.6.2018 a použijú ho tí zamestnávatelia, ktorí v roku 2018 zamestnancovi neposkytovali ubytovanie, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane

Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018 [POT39_5v18 - ubytovanie] - platí od 20.12.2018 a použijú ho pre rok 2018 tí zamestnávatelia, ktorí v roku 2018 poskytovali zamestnancovi ubytovanie, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane.

Povinnosť zamestnávateľa oznámiť voľné pracovné miesto (09.01.2019)

Dňa 1.1.2019 nadobudla účinnosť novela č. 376/2018 Z.z. zákona 5/2004 o službách zamestnanosti, v ktorej sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa. V súlade s ust. § 62 ods. 6: "Zamestnávateľ je povinný oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku úradu, v ktorého územnom obvode sa pracovné miesto nachádza; to sa nevzťahuje na voľné pracovné miesto, o ktorom zamestnávateľ poskytuje údaje do informačného systému verejnej správy prevádzkovaného na ústrednom portáli verejnej správy podľa osobitného predpisu.60aa)“.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny informuje všetkých zamestnávateľov, že s účinnosťou od 1.1.2019 je zamestnávateľ povinný oznámiť voľné pracovné miesto (VPM) a jeho charakteristiku úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v  územnom obvode ktorého sa pracovné miesto nachádza. Lehotu, v akej je potrebné voľné pracovné miesto nahlásiť, ustanovenie neobsahuje. 
Uvedená povinnosť sa nevzťahuje na to voľné pracovné miesto, o ktorom zamestnávateľ poskytuje údaje do informačného systému verejnej správy prevádzkovanom na ústrednom portáli verejnej správy podľa osobitného predpisu (napr. zamestnávateľ, ktorý sa riadi zákonom o štátnej službe).

Zamestnávateľ môže takéto voľné pracovné miesto oznámiť:

• na úrade práce osobne u pracovníka – agenta pre voľné pracovné miesta, telefonicky, emailom. Zoznam agentov pre pracovné miesta nájdete na stránke úradu práce www.upsvr.gov.sk
• vyplnením tlačiva "Nahláška voľných pracovných miest", ktorá je k dispozícii na stránke úradu práce. Vyplnené tlačivo je potrebné zaslať na úrad práce prostredníctvom pošty, faxu alebo formou elektronickej pošty.
• online prostredníctvom webovej stránky www.istp.sk. Po jednoduchej a bezplatnej registrácii v systéme ISTP môže zamestnávateľ bezplatne vytvárať, evidovať a zverejňovať ponuky pracovných miest a osloviť tak uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce ako aj všetkých záujemcov o zamestnanie.

Upozornenie: Z dôvodu zachovania aktuálnosti pracovných miest platí pre VPM nahlásené prostredníctvom www.istp.sk obmedzená platnosť a to na 1 rok od dátumu nahlásenia ponuky pracovného miesta. O uplynutí ročnej lehoty bude zamestnávateľ informovaný upozorňujúcim e-mailom mesiac pred ukončením ročnej platnosti pracovného miesta, následne každých 7 dní a posledný raz 3 dni pred ukončením ročnej platnosti ponuky. Ak bude mať zamestnávateľ stále záujem o obsadenie tejto pracovnej pozície, po zrušení tejto ponuky pracovného miesta môže vytvoriť novú ponuku formou kópie. Vytvorením kópie sa pracovná ponuka považuje za novo nahlásené pracovné miesto s plynutím novej lehoty platnosti 1 rok. 

• zamestnávateľ môže tiež voľné pracovné miesto nahlásiť a zverejniť na internetovom portáli na www.profesia.sk a na www.kariera.sk (s príslušným poplatkom). Po zverejnení na týchto portáloch bude úrad práce považovať zákonnú povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto za splnenú.

V súlade s § 68a ods. 1 písm. e) úrad práce za nesplnenie tejto povinnosti uloží zamestnávateľovi pokutu do výšky 300 €.

O možnostiach využitia aj iných internetových portálov, či ďalších subjektov bude ústredie práce informovať postupne, ako  bude s nimi nadväzovať spoluprácu. Podľa informácií z ústredia úradu práce ak zamestnávateľ nahlasuje voľné pracovné miesto, ktoré je vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinný nahlásiť ho na úrade práce, v  územnom obvode ktorého sa voľné pracovné miesto vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny nachádza. Môže to urobiť osobne, telefonicky alebo poštou na príslušnom úrade práce, prostredníctvom internetovej stránky www.upsvr.gov.sk vyplnením dokumentu "Nahláška voľných pracovných miest" alebo prostredníctvom bezplatného internetového portálu www.istp.sk.  Iba v týchto prípadoch bude úrad považovať povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny za splnenú.

Daňový bonus na zaplatené úroky z úverov na bývanie (07.01.2019)

Jednou z "horúcich" noviniek v daňovej oblasti je daňový bonus na zaplatené úroky z úverov na bývanie. Ide o formu daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa zákona o úveroch na bývanie. Zavedením daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie sa nahrádza doteraz platný systém podpory hypotekárnych úverov pre mladých. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky sa prvýkrát použije na zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené po 31.12.2017. Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1.1.2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu vznikne až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých. To znamená, že daňovník, ktorý mal poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1.1.2018, na ktorý si uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých, si nebude môcť na „takto zvýhodnený“ hypotekárny úver uplatniť ešte aj nárok daňový bonus na zaplatené úroky. Nárok daňový bonus na zaplatené úroky mu vznikne až vtedy, ak nebude na úver poskytovaný na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období, ktoré sú vypočítané:

• z poskytnutého úveru na bývanie [Poznámka: Za tú istú zmluvu o úvere na bývanie sa považuje aj zmena tejto zmluvy, pričom ustanovenia osobitného predpisu (§ 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie) tým nie sú dotknuté],
• na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, 
• najviac z výšky úveru 50 000 € na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom.

Daňový bonus na zaplatené úroky je suma vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 € ročne. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. 

Príklad: Zamestnanec splnil všetky podmienky na priznanie daňového bonusu na zaplatené úroky a uplatnil si ho v ročnom zúčtovaní. Na úrokoch zaplatil 1 080 €. V akej výške si môže uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky?
Podľa § 33a ods. 3 zákona si môže uplatniť sumu vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však 400 €. Aj keď 50 % z 1 080 € je 540 €, daňovník si v zmysle cit. ustanovenia môže uplatniť len 400 €.

Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie. Daňový bonus na zaplatené úroky sa zaokrúhľuje na €c nahor [§ 47 ods. 1 zákona].

Ročné zúčtovanie dane za rok 2018 (20.12.2018)

Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ  len na písomnú žiadosť zamestnanca, ktorej vzor je predpísaný Finančným riaditeľstvom SR s názvom: „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2018“. Zamestnávateľ môze vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) zamestnancovi, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov (ďalej len "zákon") a ktorý mal v roku 2018 zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (§ 5 zákona) a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona (príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň). Ak zamestnanec nepožiada alebo nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, je povinný podať daňové priznanie len ak:

• dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t. j. sumu 1 901,67 €
• vykazuje daňovú stratu, napr. ak ide o daňovníka, ktorý má príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu).

Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ len na žiadosť zamestnanca, ktorú je zamestnanec povinný podpísať a podať zamestnávateľovi najneskôr do 15. februára 2019. Zamestnávateľ vykoná v ročnom zúčtovaní výpočet dane a súčasne prihliadne na:

• zrazené preddavky na daň
• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, príp. na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorý je  poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len "dôchodok")
• nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), najviac vo výške 3 830,02 €
• nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie  (III. pilier) preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období,  najviac vo výške 180 €
• nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť, najviac vo výške 50 € na daňovníka
• zamestnaneckú prémiu
• daňový bonus na vyživované dieťa, najviac vo výške 258,72 € na jedno dieťa
• daňový bonus na zaplatené úroky z úverov na bývanie, najviac vo výške 400 €.

Príklad: Kto vykoná ročné zúčtovanie zamestnancom, ktorí v súčasnosti nepracujú? Môže napríklad nezamestnaný alebo dôchodca požiadať svojho bývalého zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania? O ročné zúčtovanie za rok 2018 môže požiadať aj bývalý zamestnanec svojho bývalého zamestnávateľa. Podmienkou však je, že mu v roku 2018 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.

Za účelom vykonania ročného zúčtovania zamestnanec predloží zamestnávateľovi žiadosť o vykonanie výpočtu dane a prílohy žiadosti – tie sú nevyhnutnou súčasťou žiadosti len pri dodatočnom uplatnení nárokov zamestnanca v ročnom zúčtovaní. Bez vyplnenej a podpísanej žiadosti nie je možné ročné zúčtovanie vykonať. Ak si zamestnanec na základe žiadosti v ročnom zúčtovaní uplatňuje:

• nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), musí čestne vyhlásiť, že manželka žila v roku 2018 s daňovníkom v spoločnej domácnosti a ak počas roka 2018 mala aj vlastné príjmy, ich výšku je daňovník povinný uviesť v žiadosti; na preukázanie nároku je zamestnanec povinný priložiť k žiadosti príslušné doklady – kópia sobášneho listu (stačí predložiť iba raz, až kým nedôjde k zmene), potvrdenie o výške vlastného príjmu manželky (nie je povinnou prílohou žiadosti, ale odporúča sa preukázať), a zároveň povinnosť predkložiť doklady, že manžel(ka) spĺňa aspoň jednu zo zákonných podmienok [napr. rodný list dieťaťa (ak sa manželka stará o dieťa do 3 rokov veku dieťaťa), posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa (ak sa manželka stará o dieťa do 6 rokov veku dieťaťa), rozhodnutie  o poberaní peňažného príspevku, potvrdenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, posudok, že ide o občana s (ťažkým) zdravotným postihnutím)]
• nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka z dôvodu, že na začiatku zdaňovacieho obdobia, t.j. od 1.1.2018, príp. skôr, bol (a stále je) poberateľom dôchodku, je povinný uviesť v žiadosti úhrnnú sumu dôchodku za zdaňovacie obdobie a na preukázanie nároku priložiť príslušný doklad – doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku alebo posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku
• nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období (od 1.1.2018 - 31.12.2018), je povinný v žiadosti uviesť úhrn preukázateľne zaplatených príspevkov a na preukázanie nároku priložiť príslušný doklad o zaplatení príspevkov na DDS - na tento účel je určený výpis z osobného účtu, ktorý je zasielaný sporiteľom do konca januára 2019 (Poznámka: Ak bude tento príspevok odvádzať počas zdaňovacieho obdobia za zamestnanca zamestnávateľ, zamestnanec pri podaní žiadosti o vykonanie výpočtu dane doklad o zaplatení príspevkov nepredkladá. Zároveň platí, že ak boli príspevky za zdaňovacie obdobie roku 2018 zaplatené (na základe dohody o zrážkach zo mzdy) zamestnávateľom a to najneskôr do 31.1.2019, uplatnia sa aj príspevky zrazené v decembrových výplatách uhradené v januárových výplatných termínoch).
• nárok nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, je povinný predložiť zamestnávateľovi doklad preukazujúci oprávnenosť nároku a doklad o zaplatení úhrady súvisiacej s kúpeľnou starostlivosťou vynaloženej v kúpeľnom zariadení, príp. aj doklad preukazujúci oprávnenosť nároku na uplatnenie tejto daňovej úľavy aj na vyživované osoby, ak si túto daňovú úľavu na tieto osoby daňovník uplatňuje (napr. kópia sobášneho listu, kópia rodného listu u detí). V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na meno daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo na manželku, na vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník). Nezdaniteľnú časť základu dane vo výške úhrad súvisiacich s kúpeľnou starostlivosťou bude možné uplatniť prvýkrát pri vysporiadaní daňovej povinnosti za rok 2018, a to najviac vo výške 50 € za rok na daňovníka a najviac do výšky 50 € za rok za každú vyživovanú osobu. Daňovú úľavu si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
• dodatočne nárok na daňový bonus, nakoľko si ho napr. neuplatňoval počas roka 2018 u žiadneho zamestnávateľa, na preukázanie nároku prikladá príslušné doklady [napr. rodný list dieťaťa (ak ide o vlastné dieťa), doklad o osvojení, a po skončení povinnej školskej dochádzky aj potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie z úradu práce o poberaní prídavku na toto vyživované dieťa),
• nárok na daňový bonus na zaplatené úroky z výšky poskytného úveru na bývanie, na preukázanie nároku je povinný predložiť potvrdenie vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie) a v žiadosti čestne vyhlásiť, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1.1.2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých. Daňový bonus na zaplatené úroky bude možné uplatniť prvýkrát pri vysporiadaní daňovej povinnosti za rok 2018 a to najviac vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 € ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 € na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom. Sumu daňového bonusu si musí daňovník vypočítať (z potvrdenia banky) a uviesť v žiadosti o ročné zúčtovanie.
• dodatočne nárok na zaplatené poistné a príspevky, je zamestnanec povinný o zaplatení povinného poistného a príspevkov priložiť príslušný doklad, napr. doklad o ich zaplatení vo forme výpisu z účtu (Poznámka: Pod poistným a príspevkami sa rozumie poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie (s výnimkou dobrovoľného príspevku na SDS, ktoré je v § 11 ods. 8 zákona ustanovené ako nezdaniteľná časť základu dane) alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, ktoré je povinný platiť zamestnanec, t. j. daňovník poberajúci príjmy zo závislej činnosti)
• nárok na zamestnaneckú prémiu, ak ide o zamestnanca, ktorému na ňu za príslušné zdaňovacie obdobie vznikol nárok, na tento účel je zamestnanec povinný  požiadať zamestnávateľa o jej priznanie a vyplatenie priamo pri podaní žiadosti o vykonanie výpočtu dane.

V žiadosti o vykonanie výpočtu dane môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa aj o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na účely vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2% alebo 3% zaplatenej dane. Potvrdenie o zaplatení dane na účely poukázania podielu zaplatenej dane je zamestnávateľ povinný vystaviť najneskôr do 15. apríla 2019. Na záver žiadosti zamestnanec uvádza počet zamestnávateľov, od ktorých poberal príjmy zo závislej činnosti okrem zamestnávateľa, ktorého žiada o vykonanie ročného zúčtovania. Súčasne vyhlasuje, že k žiadosti predkladá všetky potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse a že nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona.

Daňové termíny a povinnosti (10.12.2018)

V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ povinnosti, ktoré je povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch. V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podpísanie vyhlásenia na uplatnenie základnej nezdaniteľnej časti základe dane na daňovníka a uplatnenie nároku na daňový bonus (do 31. januára 2019)
Zamestnanci majú možnosť do tohto termínu podpísať u zamestnávateľa vyhlásenie na tlačive „Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu“ (ďalej len „Vyhlásenie na zdaňovanie príjmov“) a uplatniť si tak u zamestnávateľa nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (ďalej aj „daňová úľava na daňovníka“) a nárok na daňový bonus na vyživované dieťa. Tí zamestnanci, ktorí už mali u zamestnávateľa vyhlásenie podpísané minulý rok, si „môžu predĺžiť“ jeho platnosť aj pre zdaňovacie obdobie roku 2019. Zamestnanec je zároveň povinný vo vyhlásení uviesť, či nenastali zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na výpočet daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia roka 2019 (napr. zamestnancovi bol priznaný starobný dôchodok, narodilo sa zamestnancovi dieťa, zamestnanec sa oženil (príp. rozviedol), dieťa, na ktoré si uplatňuje daňový bonus, prerušilo/zanechalo štúdium).

Upozornenie: Tlačivo „Vyhlásenie na zdaňovanie príjmov“ sa počnúc 1.1.2014 zmenilo z odporúčaného tlačiva na povinné tlačivo, ktorého vzor určuje Finančné riaditeľstvo SR (dovtedy vzor určovalo Ministerstvo financií SR). FR SR vydalo nový vzor tlačiva pre rok 2014, pre rok 2016 a pre rok 2018, ale s tým, že vzor tlačiva pre rok 2014 bolo možné použiť aj pre zdaňovacie obdobie roku 2016 až roku 2018.
Finančné riaditeľstvo SR na základe Oznámenia o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti   s príjmami zo závislej činnosti platných od 1.1.2019 nový vzor tlačiva „Vyhlásenie na zdaňovanie príjmov“ nevydáva a oznamuje, že zamestnanec môže použiť na zdaňovacie obdobie roku 2019 vzor tlačiva Vyhlásenie na zdaňovanie príjmov [VYH36v18], ktoré FR SR určilo na zdaňovacie obdobie roku 2018.

Vystavenie a doručenie potvrdenia o zdaniteľnom príjme zo závislej činnosti (do 11. februára 2019, nakoľko 10. február pripadol na nedeľu)
Zamestnávateľ je povinný za obdobie, za ktoré vyplácal zamestnancovi zdaniteľnú mzdu, vystaviť a doručiť v zákonnej lehote zamestnancovi doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Ide o tlačivo „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2018“ (ďalej len „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“). Ide o povinné tlačivo, ktorého vzor vydáva Finančné riaditeľstvo SR. Zamestnávateľ vystavuje a doručí tlačivo:

• do 11. februára 2019 na žiadosť zamestnanca (nakoľko 10. február pripadol na nedeľu), ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o jeho vystavenie do 5. februára 2019; v takomto prípade pôjde o zamestnancov, ktorí požiadajú o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa (zamestnávateľ vydá potvrdenie len na základe žiadosti zamestnanca, pričom súčasná právna úprava formu žiadosti neupravuje)
• do 11. marca 2019 bez žiadosti zamestnanca (nakoľko 10. marec pripadol na nedeľu), ak zamestnávateľ nebude tomuto zamestnancovi vykonávať ročné zúčtovanie, nakoľko zamestnávateľa o jeho vykonanie nepožiadal (zamestnávateľ vydá potvrdenie bez žiadosti zamestnanca).

Finančné riaditeľstvo SR na základe Oznámenia o určení vzoru tlačiva používaného v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti zo dňa 23.5.2018 určilo od 1.6.2018 za zdaňovacie obdobie roku 2018 nový vzor tlačiva „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti [POT39_5v18]". V oznámení bolo zároveň uvedené, že použitie tlačiva "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti [POT39_5v17]", ktorého vzor Finančné riaditeľstvo SR určilo za zdaňovacie obdobie roku 2017, sa akceptuje aj po 23.5.2018, ak bolo zamestnávateľom vystavené do 31.5.2018.
a zdaňovacie obdobie roku 2019 určuje Finančné riaditeľstvo SR na základe Oznámenia o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti  s príjmami zo závislej činnosti zo dňa 6.12.2018 nový vzor tlačiva „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti [POT39_5v19]".

Podanie žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov (do 15. februára 2019)
Zamestnávateľ je povinný do 15.2.2019 prijímať od svojich (aj bývalých) zamestnancov vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2018“ (ďalej len „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“), na základe ktorého majú zamestnanci možnosť požiadať o vysporiadanie daňovej povinnosti z ich ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnávateľa. Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti sú aj ich prílohy. Žiadosť sa považuje za povinné tlačivo, ktorého vzor vydáva Finančné riaditeľstvo SR.

Finančné riaditeľstvo SR na základe Oznámenia o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti zo dňa 6.12.2018 určuje za zdaňovacie obdobie roku 2018 nový vzor tlačiva „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania [ZIA38v18]". Nakoľko ide o záväzný vzor tlačiva, pri podaní žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2018 je možné použiť len „nový“ vzor žiadosti.

Vykonanie zúčtovania preddavkov na daň z príjmov (do 1. apríla 2019, nakoľko 31. marec pripadol na nedeľu)
Zamestnávateľ je povinný do tohto termínu vykonať ročné zúčtovanie a výpočet dane za zamestnancov, ktorí o to písomne požiadali do 15. februára 2019 a neboli povinní sami podať daňové priznanie (splnili zákonom určené podmienky, čo v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania čestne prehlásili).
Ak zamestnanec v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania uviedol, že chce poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % (3 %) na osobitné účely podľa § 50 zákona, zamestnávateľ je na tento účel povinný vystaviť zamestnancovi podľa § 39 ods. 7 zákona „Potvrdenie o zaplatení dane“ [(ktoré zamestnanec predkladá príslušnému správcovi dane (akémukoľvek, najvhodnejšie však miestne príslušnému podľa miesta trvalého pobytu)]. Zamestnanec sa môže rozhodnúť venovať 2% resp. 3% podiel zaplatenej dane najneskôr do 30. apríla 2019.

Vydanie potvrdenia o zaplatení dane (do 15. apríla 2019)
Zamestnanec, ktorý požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, a v žiadosti požiadal aj o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na účely poukázania podielu zaplatenej dane, potvrdenie je zamestnávateľ povinný vystaviť najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie. To znamená, že "Potvrdenie o zaplatení dane za rok 2018" je možné vystaviť zamestnancovi najneskôr do 15. apríla 2019.

Finančné riaditeľstvo SR na základe Oznámenia o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti   s príjmami zo závislej činnosti zo dňa 6.12.2018 určuje za zdaňovacie obdobie roku 2018 nový vzor tlačiva „Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane [V2Pv18_1] " z príjmov fyzickej osoby, ktorej bolo za zdaňovacie obdobie vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a nový vzor  tlačiva „Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % alebo 3 % zaplatenej dane fyzickej osoby [V2Pv18_P]".

Vydanie dokladu o vykonanom zúčtovaní a doplneného dokladu o jeho vykonaní (do 30. apríla 2019)
Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní na tlačive „Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti“. Ide o povinné tlačivo, ktorého vzor vydáva Ministerstvo financií SR. Za zdaňovacie obdobie roku 2018 určuje Ministerstvo financií SR nový vzor tlačiva. Zamestnávateľ má povinnosť vystaviť doklad:

• do 30. apríla 2019 bez žiadosti zamestnanca, kedy ide o doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, ktoré je zamestnávateľ povinný vystaviť a doručiť zamestnancovi alebo
• do 10 dní odo dňa doručenia žiadosti zamestnanca, kedy ide o doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku, príp. preplatku, daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie (strana č. 2 dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní).

Predloženie hlásenia o vyúčtovaní dane (do 30. apríla 2019)
Zamestnávateľ je povinný predložiť miestne príslušnému správcovi dane „Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse“ (ďalej len „Hlásenie o dani“) do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ide o povinné tlačivo, ktorého vzor vydáva Ministerstvo financií SR.

Ministerstvo financií SR na základe Oznámenia o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti č. MF/016579/2018-721 zo dňa 14.11.2018 na zabezpečenie jednotného postupu pri používaní tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti určuje za zdaňovacie obdobie 2018 nový vzor tlačiva.

Predloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň (do konca nasledujúceho mesiaca)
Zamestnávateľ je povinný predložiť miestne príslušnému správcovi dane „Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac“ (ďalej len „Mesačný prehľad o dani“) do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. Ide o povinné tlačivo, ktorého vzor vydáva Ministerstvo financií SR.

Ministerstvo financií SR na základe Oznámenia o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti č. MF/016579/2018-721 zo dňa 14.11.2018 na zabezpečenie jednotného postupu pri používaní tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti určuje za zdaňovacie obdobie 2019 nový vzor tlačiva.

Zúčtovanie preplatku na dani, daňového bonusu a vyplatenie zamestnaneckej prémie medzi zamestnancom a zamestnávateľom (do 31. mája 2019)
Zamestnávateľ je povinný najneskôr pri zúčtovaní výplat za apríl 2019 (májové výplatné termíny) vrátiť zamestnancovi preplatok dane (rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov), vyplatiť daňový bonus na dieťa, príp. daňový bonus na zaplatené úroky a zamestnaneckú prémiu.

Zúčtovanie daňového nedoplatku medzi zamestnancom a zamestnávateľom (do konca zdaňovacieho obdobia 2019)
Zamestnávateľ je povinný zraziť zamestnancovi daňový nedoplatok presahujúci sumu 5 € najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia 2019. Zákon však ustanovuje výnimky, kedy má zamestnávateľ povinnosť zraziť zamestnancovi aj nedoplatok v sume 5 € alebo v sume nižšej ako 5 € (t.j. aj  0,01 €). Ide o prípady, kedy:

• sa zamestnanec rozhodol poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % (3 %) na osobitné účely a v takomto prípade je potrebné uhradiť nedoplatok na dani najneskôr do 30. apríla 2019 (nedoplatok na dani sa zrazí najneskôr v zúčtovaní výplat za mesiac marec 2019)
• si zamestnanec v ročnom zúčtovaní uplatňoval nárok na daňový bonus na dieťa, príp. daňový bonus na zaplatené úroky a v takomto prípade je potrebné nedoplatok na dani uhradiť najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia 2019.

Ak zamestnávateľ nemôže zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu alebo nemožno zamestnancovi zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu príslušný správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Zamestnávateľ a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná sume 5 € alebo je menej (za podmienky, že daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa § 50 zákona alebo si nedouplatňuje v ročnom zúčtovaní nárok na daňový bonus).

Aký je dôchodkový vek? (03.12.2018)

Dňa 13.9.2018 bola schválená novela č. 282/2018 zákona č. 461/2013 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá upravuje mechanizmus automatického rastu dôchodkového veku a po novom sa má od roku 2019 každoročne vydávať opatrenie, ktoré určí dôchodkový vek na príslušný rok v predstihu piatich rokov.

Od 1.1.2019 sa bude dôchodkový vek určovať na roky a mesiace (podľa pôvodnej právnej úpravy sa určoval na roky a dni) a vek odchodu do dôchodku bude známy 5 rokov dopredu. V súlade s § 65a ods. 3 zákona o sociálnom poistení počet kalendárnych mesiacov, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek, dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a kalendárnych mesiacoch na príslušný kalendárny rok a referenčný vek na príslušný kalendárny rok, sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý päť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku. V roku 2018 ministerstvo v súlade so zákonom 282/2018 Z.z. opatrenie nevydá. Prvýkrát ustanoví MPSVaR tieto údaje pre rok 2024 v termíne do 31.10.2019. V súlade s ust. § 65a ods. 5 zákona dôchodkový vek poistenca, ktorý:

• v roku 2019 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov, 
• v roku 2020 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a 8 kalendárnych mesiacov,
• v roku 2021 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov,
• v roku 2022 dovŕši vek 63 rokov, je 63 rokov,
• v roku 2023 dovŕši vek 63 rokov, je 63 rokov a 2 kalendárne mesiace.

Príklad: Poistenec je narodený 15.5.1957. Poistenec dovŕši dôchodkový vek 62 rokov v roku 2019. Vzhľadom na to, že dovŕši referenčný dôchodkový vek 62 rokov v roku 2019, konkrétne 15.5.2019, dôchodkový vek je podľa novely zákona o sociálnom poistení 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov (15.5.2019 + 6 mesiacov). To znamená, že dátum dovŕšenia dôchodkového veku je 15.11.2019. Ak by sa narodil 31.5.1957, dôchodkový vek by dovŕšil 30.11.2019, nakoľko november nemá 31 dní, a preto pripadá deň dovŕšenia DV na posledný deň tohto mesiaca.

Registrácia starostu do zdravotnej a sociálnej poisťovne (13.11.2018)

Starosta obce na účely zdravotného a sociálneho poistenia nadobúda postavenie zamestnanca a jeho príjem (plat, ktorý sa považuje za príjem podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) za výkon funkcie vstupuje na účely výpočtu odvodov do vymeriavacieho základu na zdravotné a sociálne poistenie. Obec vo vzťahu k starostovi, ktorému začína funkčné obdobie, vystupuje ako zamestnávateľ (platiteľ poistného) a má voči zdravotnej a sociálnej poisťovni oznamovacie a registračné povinnosti. 

Starosta obce (zamestnanec) a obec (zamestnávateľ) sú povinní platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie. Za zamestnanca odvádza preddavky na poistné a poistné na povinné poistenie zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec, pri každomesačnom spracovaní výplat. Odvod poistného za zamestnanca a za zamestnávateľa odvádza zamestnávateľ na príslušný účet zdravotnej a sociálnej poisťovne. Obec zaregistruje starostu obce ako zamestnanca do zdravotnej a sociálnej poisťovne nasledovne:

• do príslušnej zdravotnej poisťovne na predpísanom tlačive „Oznámenie o poistencoch“, pričom registrácia starostu sa vykoná pod kódom 2 najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa zloženia sľubu,
• do sociálnej poisťovne na účely povinného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti na predpísanom tlačive „Registračný list fyzickej osoby“, pričom registrácia sa vykoná na RLFO-typ prihláška najneskôr pred začatím výkonu funkcie (t.j. dňom zloženia sľubu).

Ak bol vo voľbách do orgánov samosprávy obcí opätovne zvolený ten istý starosta, obec nemá povinnosť starostu odhlasovať a následne opätovne prihlasovať do registra poistencov príslušnej zdravotnej poisťovne, nakoľko táto osoba je považovaná za zamestnanca u toho istého zamestnávateľa súvisle. Na účely sociálneho poistenia pri opätovnom zvolení toho istého starostu obec odhlasuje starostu z registra poistencov dňom zloženia jeho sľubu a opätovne ho prihlasuje do registra poistencov vznikom nového funkčného obdobia, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, v ktorom zložil sľub starostu na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva.

Príklad: Starosta bol opätovne zvolený do funkcie. Výkon funkcie starostu končí, a zároveň začína tým istým dňom. Funkčné obdobie starostu začína zložením sľubu, t. j. dňom 3.12.2018. Kedy treba podať do zdravotnej a sociálnej poisťovne odhlášku a prihlášku do registra poistencov?
Ak bol do orgánov samosprávy obce opätovne zvolený ten istý starosta, obec nemá povinnosť starostu z registra poistencov zdravotnej poisťovne odhlasovať a následne ho do registra znova prihlasovať, nakoľko táto osoba je považovaná za zamestnanca u toho istého zamestnávateľa súvisle. Na účely sociálneho poistenia obec starostu odhlasuje z registra poistencov dňom zloženia sľubu, t. j. končí mu právny vzťah 3. 12. príslušného roka. Obec starostu prihlási do registra poistencov dňom, ktorý nasleduje po dni v ktorom zložil sľub starostu na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva, t.j. dňom 4. 12. príslušného roka.

Pre úplnosť uvádzame, že obec ako platiteľ poistného nie je garančne poistená a z platu starostu a ani z odmeny zástupcu starostu, z odmeny poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva, z odmeny člena komisie pri obecnom (mestskom) zastupiteľstve, z odmeny člena obecnej (mestskej) rady a z platu hlavného kontrolóra sa poistné na garančné poistenie neodvádza.

Odmena za produktívnu prácu pri odbornej praxi od 1.1.2019 (06.11.2018)

Právnu úpravu problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách upravuje zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odbornom vzdelávaní“). Zákon o odbornom vzdelávaní upravuje dva spôsoby praktického vyučovania žiakov a študentov (ďalej len "žiak"), ktoré sa považujú za neoddeliteľnú súčasť ich odborného vzdelávania.  Súčasťou finančnej motivácie žiaka pre jeho účasť na praktickom vyučovaní je aj jeho finančné zabezpečenie. Zamestnávateľ poskytuje finančné zabezpečenie žiaka podľa § 27 zákona o odbornom vzdelávaní. K formám finančného zabezpečenie žiaka patria:

• odmena za produktívnu prácu, ktorú poskytuje zamestnávateľ
  Ak sa zamestnávateľ rozhodol, že žiak s učebnou zmluvou (v systéme duálneho vzdelávania) bude vykonávať praktické vyučovanie aj v školskej dielni (nielen na pracovisku zamestnávateľa) a to do rozsahu najviac 50 % z celkového rozsahu praktického vyučovania za celé štúdium, odmena za produktívnu prácu sa uhrádza z prostriedkov tohto zamestnávateľa.
• podnikové štipendium, ktoré poskytuje zamestnávateľ
• motivačné štipendium, ktorú poskytuje štát prostredníctvom školy.

Praktické vyučovanie sa vykonáva na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania. Žiakovi, ktorý na praktickom vyučovaní vykonáva produktívnu prácu, sa poskytuje odmena. Od 1.9.2018 vypláca zamestnávateľ odmenu za produktívnu prácu najmenej vo výške 50 % hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej príslušným nariadením vlády (do 31.8.2018 sa odmena za produktívnu prácu poskytovala vo výške 50 % až 100 % hodinovej minimálnej mzdy). Vzhľadom na to, že dňa 6.11.2018 bolo vydané Nariadenie vlády č. 300/2018 Z.z., ktorým sa zvyšuje hodinová minimálna mzda na rok 2019 zo sumy 2,759 € na sumu 2,989 €, odmena za produktívnu prácu sa prizná najmenej:

• v roku 2018 (od 1.9.2018) vo výške 1,3795 €
• v roku 2019 (od 1.1.2019) vo výške 1,4945 €.

Zamestnávateľ môže pravidlá priznania príslušnej výšky odmeny za produktívnu prácu upraviť aj v internom predpise zamestnávateľa a pri určovaní výšky odmeny zohľadniť prístup žiaka k plneniu pracovných úloh a pokynov inštruktora alebo majstra odbornej výchovy obdobne, ako je tomu pri odmeňovaní zamestnancov zamestnávateľa.

Odmena za produktívnu prácu žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ale nepodlieha odvodom na zdravotné a sociálne poistenie. S účinnosťou od 1.9.2018 sa za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov považujú výdavky vynaložené:

• na odmenu za produktívnu prácu najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy,
• na podnikové štipendium,
• na hmotné zabezpečenie žiaka,
• a ďalej aj výdavky na poskytovanie praktického vyučovania a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov.

To znamená, že odmena za produktívnu prácu sa považuje za daňový výdavok zamestnávateľa len do výšky 100 % platnej minimálnej hodinovej mzdy.  Odmena poskytovaná žiakovi nad túto výšku nie je pre zamestnávateľa daňovým uznaným výdavkom.

Pre úplnosť uvádzame, že činnosť žiaka nie je počas praktického vyučovania vykonávaná na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu. Na výkon praktického vyučovania žiakov u právnických osôb alebo fyzických osôb a na výplatu odmeny za produktívnu prácu, príp. podnikového štipendia nie je možné uplatniť inštitút dohody o brigádnickej práci študentov. Na tento účel je určený zmluvný vzťah ustanovený v zákone o odbornom vzdelávaní, t.j. zmluva o poskytovaní praktického vyučovania alebo zmluva o duálnom vzdelávaní a učebná zmluva, ktorých povinnou náležitosťou je okrem hmotného zabezpečenia aj finančné zabezpečenie žiakov.

Pracovné voľno pre člena volebnej komisie (23.10.2018)

Výkon funkcie člena volebnej komisie a zapisovateľa volebnej komisie je iným úkonom vo všeobecnom záujme. Člen volebnej komisie a zapisovateľ volebnej komisie nesmie byť pre výkon svojej funkcie obmedzený v právach a nárokoch vyplývajúcich z jeho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu; má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy alebo s náhradou platu v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 136 ods. 1 ZP zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.

Zamestnávateľ, ktorý vyplatil náhradu mzdy alebo náhradu platu, má nárok na úhradu vyplatenej náhrady mzdy alebo náhrady platu (tzv. refundáciu). Náhradu mzdy vypláca príslušný orgán do 30 dní od uplatnenia nároku. Zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba si uplatnia tento nárok:

• na príslušnom okresnom úrade, ak ide o člena okresnej volebnej komisie.
• na príslušnom úrade samosprávneho kraja, ak ide o člena obvodnej volebnej komisie alebo volebnej komisie samosprávneho kraja, 
• v príslušnej obci, ak ide o člena okrskovej volebnej alebo miestnej volebnej komisie alebo mestskej volebnej komisie. 

Ten člen a zapisovateľ volebnej komisie, ktorý nemá za deň konania volieb nárok na náhradu mzdy, má nárok na odmenu. Túto odmenu vypláca členovi volebnej komisie obec. Ide o príjem, ktorý je oslobodený od dane a nepodlieha odvodom na zdravotné a sociálne poistenie.

Príklad: Máme nejasnosť v otázke účasti na zasadnutiach miestnych volebných komisií, resp. účasti na školení ohľadom volieb. Ak je to v rámci pracovného času zamestnanca ako máme tento čas riešiť, na čo má zamestnanec nárok?
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon iných úkonov vo všeobecnom záujme (za túto činnosť možno považovať aj vami uvádzanú účasť na školení, na ktorom sa musí zúčastniť váš zamestnanec ako člen volebnej komisie), ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. Osobitný predpis (zákon č. 180/2014) upravuje, že člen a zapisovateľ volebnej komisie nesmie byť pre výkon svojej funkcie obmedzený v právach a nárokoch vyplývajúcich z jeho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnávateľ môže následne refundovať v príslušnej obci. Keďže "do výkonu funkcie" nie sú menovaní len na jeden deň (deň konania volieb), ale skôr, tak činnosti spojené (súvisiace) s výkonom funkcie sa považujú za výkon funkcie a preto im patrí náhrada mzdy, ktorú si zamestnávateľ môže následne refundovať na príslušnom úrade.

Nová minimálna mzda je schválená (12.10.2018)

Minimálna mzda sa od 1.1.2019 zvyšuje. Dňa 10.10.2018 bolo schválené nariadenie vlády SR, ktorým sa od 1.1.2019 zvyšuje výška minimálnej mzdy: zo sumy 480 eur na sumu 520 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, zo sumy 2,759 eura na sumu 2,989 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.

Sadzba mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas (§ 121 Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej v sume 25% priemerného hodinového zárobku zamestnanca, t.j.:
v roku 2018 vo výške 0,68975 eura
v roku 2019 vo výške 0,74725 eura

Sadzba mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok (§ 122 Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej v sume 100% (do 30.4.2018 najmenej v sume 50%) priemerného hodinového zárobku zamestnanca, t.j.:
od 1.1.2018 do 30.4.2018 vo výške 1,3795 eura
od 1.5.2018 do 31.12.2018 vo výške 2,7590 eura
v roku 2019 vo výške 2,989 eura

Sadzba mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu (§ 122a Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej v sume 25% (od 1.5.2019 v sume 50%) minimálnej hodinovej mzdy, t.j.:
od 1.5.2018 do 31.12.2018 vo výške 0,68975 eura
od 1.1.2019 do 30.4.2019 vo výške 0,74725 eura
od 1.5.2019 do 31.12.2019 vo výške 1,4945 eura

Sadzba mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu (§ 122b Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej v sume 50% (od 1.5.2019 v sume 100%) minimálnej hodinovej mzdy, t.j.:

od 1.5.2018 do 31.12.2018 vo výške 1,3795 eura
od 1.1.2019 do 30.4.2019 vo výške 1,4945 eura
od 1.5.2019 do 31.12.2019 vo výške 2,989 eura

Sadzba mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu I. (§ 123 Zákonníka práce) sa poskytuje od 1.5.2018 najmenej v sume 30% minimálnej hodinovej mzdy (do 30.4.2018 najmenej v sume 20%) a od 1.5.2019 najmenej v sume 40% minimálnej hodinovej mzdy, t.j.:
od 1.1.2018 do 30.4.2018 vo výške 0,5518 eura (20% minimálnej hodinovej mzdy)
od 1.5.2018 do 31.12.2018 vo výške 0,8277 eura (30% minimálnej hodinovej mzdy)
od 1.1.2019 do 30.4.2019 vo výške 0,8967 eura (30% minimálnej hodinovej mzdy)
od 1.5.2019 do 31.12.2019 vo výške 1,1956 eura (40% minimálnej hodinovej mzdy)

Sadzba mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu II. ak ide o rizikovú prácu sa poskytuje od 1.5.2018 najmenej v sume 35% minimálnej hodinovej mzdy (do 30.4.2018 najmenej v sume 20%) a od 1.5.2019 najmenej v sume 50% minimálnej hodinovej mzdy, t.j.:
od 1.1.2018 do 30.4.2018 vo výške 0,5518 eura (20% minimálnej hodinovej mzdy)
od 1.5.2018 do 31.12.2018 vo výške 0,96565 eura (35% minimálnej hodinovej mzdy)
od 1.1.2019 do 30.4.2019 vo výške 1,04615 eura (35% minimálnej hodinovej mzdy)
od 1.5.2019 do 31.12.2019 vo výške 1,4945 eura (50% minimálnej hodinovej mzdy)

Užitočná rada: Za obdobie nočnej práce sa považuje práca vykonávaná v čase medzi 22:00 hodinou a 6:00 hodinou. Výška mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu ustanovenej v Zákonníku práce je najnižšou garantovanou sumou a v tejto výške aj na pracoviskách, kde je ustanovený pracovný čas na menej ako 40 hodín týždenne, príp. ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok. Uvedený postup platí aj pre výplatu mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce.

Sadzba mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce (§ 124 Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej v sume v 20% minimálnej hodinovej mzdy, bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku, t.j.:
v roku 2018 vo výške 0,5518 eura
v roku 2019 vo výške 0,5978 eura.

Minimálna výška mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce nie je záväzná napr. pre dobrovoľne dohodnuté zvýhodnenia, ktoré zamestnávateľ poskytuje pri pôsobení iných vplyvov na pracovné prostredie (než sú ustanovené v ZP). Ide o iné faktory, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú alebo zamestnanca negatívne ovplyvňujú alebo ide o pôsobenie zákonom ustanovených faktorov, ale pri nižšej intenzite.

Náhrada za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska (§ 96 ods. 5 Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy, t.j.:
v roku 2018 vo výške 0,5518 eura
v roku 2019 vo výške 0,5978 eura.

Mzda za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 Zákonníka práce) sa poskytuje zamestnancovi vo výške pomernej časti jeho základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách na hodinu, t.j. počnúc 1.1.2019 sa zvyšuje zo sumy 2,759 eura na sumu 2,989 eura.

Nevyčerpaná dovolenka starostu (21.09.2018)

Starostovi patrí počas výkonu funkcie dovolenka na zotavenie. Nie je rozhodujúce, či funkciu vykonáva v celom rozsahu alebo v skrátenom rozsahu (tzv. úväzkový starosta). Dovolenka na zotavenie patrí v rozsahu podľa Zákonníka práce alebo (od 1.1.2016) v rozsahu podľa kolektívnej zmluvy, ktorá je záväzná pre obec ako zamestnávateľa. To znamená, že starostovi, ktorý do konca roka dovŕši menej ako 33 rokov veku, patrí dovolenka vo výmere 5 týždňov, a ak dovŕši 33 rokov a viac, patrí mu dovolenka vo výmere 6 týždňov.
Počas funkčného obdobia starostu obce je možné nevyčerpanú dovolenku alebo jej časť preplatiť, ale v súlade so zákonom o právnom postavení starostov len za predpokladu, že obecné zastupiteľstvo o preplatení tejto dovolenky tak rozhodlo. K preplateniu dovolenky v priebehu funkčného obdobia môže dôjsť až pri splnení troch podmienok:

• starostovi vznikne nárok na dovolenku,
• dovolenku nevyčerpal ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
• obecné zastupiteľstvo dalo súhlas na preplatenie dovolenky na základe uznesenia.

Ak tieto tri podmienky (všetky súčasne) splnené nebudú, dovolenku preplatiť starostovi nemožno a nevyčerpaná dovolenka mu prepadne. Vzhľadom na to, že súčasná právna úprava termín na podanie žiadosti o preplatenie nevyčerpanej dovolenky starostom neupravuje, obec môže postup a spôsob pri podaní žiadosti, príp. termín, kedy predmetnú žiadosť podať na prerokovanie, bližšie špecifikovať napr. v Rokovacom poriadku. 

Príklad: Starostovi vznikol na rok 2017 nárok na dovolenku v rozsahu 30 dní. Starosta obce vyčerpal z tohto nároku 10 dní. Zostávajúcich 20 dní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti nestihol vyčerpať ani do 31.12.2018 (do konca nasledujúceho roka, resp. do skončenia volebného obdobia). Kedy mu vznikne nárok na náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku?
Nárok mu vznikne, ak o poskytnutí náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku rozhodne obecné zastupiteľstvo. Následne obec vyplatí náhradu platu v najbližšom zúčtovaní miezd za príslušný kalendárny mesiac.

Na výpočet náhrady platu za dovolenku sa použije u starostu priemerný mesačný plat. Priemerný mesačný plat predstavuje jednu dvanástinu súčtu platu starostu určeného zákonom za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Priemerný mesačný plat sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.  

Príklad: V auguste 2018 bude starosta čerpať dovolenku v rozsahu 10 dní. Ako postupovať pri výpočte náhrady platu za čerpanú dovolenku, ak do konca roka 2017 bol plat starostu vo výške 1 980 € a od januára 2018 vo výške 2 071 € ?
Vzhľadom na to, že starosta čerpal dovolenku v auguste 2018, určíme jeho priemerný mesačný plat na účely výpočtu náhrady platu za dovolenku z úhrnu platov, ktoré boli vyplatené za obdobie august 2017 až júl 2018: [(5 x 1 980) + (7 x 2 071)] = 9 900 + 14 497 = 24 397 €. Priemerný mesačný plat bude vo výške 2 033,09 € (24 397 : 12). Náhrada za 10 dní dovolenky čerpanej v mesiaci august 2018 sa vypočíta nasledovne: [(2 033,09 : 23) x 10] = 883,95217, po zaokrúhlení 883,95 €.

Ako postupovať pri nevyčerpanej dovolenke starostu, ktorý bol opätovne zvolený do funkcie? Môže mu ju obec preplatiť alebo mu prepadne?
Počas funkčného obdobia starostu obce možno nevyčerpanú dovolenku alebo jej časť preplatiť, ale v súlade so zákonom o platových pomeroch starostov len za predpokladu, že obecné zastupiteľstvo o preplatení tejto dovolenky tak rozhodlo. V prípade, že starosta bude opätovne zvolený do funkcie, jeho funkčné obdobie sa vysporiada aj z pohľadu dovolenky za funkčné obdobie. Dovolenka starostu obce teda neprechádza do ďalšieho obdobia jeho funkcie. To v praxi znamená, že ak jeho funkčné obdobie končí a súčasne začína nové funkčné obdobie, jeho nárok na dovolenku sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku končiacemu sa funkčnému obdobiu a osobitne vo vzťahu k začínajúcemu sa novému funkčnému obdobiu. Starosta obce má nárok na preplatenie (nevyčerpanej) dovolenky za končiace sa funkčné obdobie aj dodatočne, ale podmienkou, že aj v tomto prípade o jej preplatení rozhodne obecné zastupiteľstvo.

Nový sadzobník pokút v sociálnom poistení (19.09.2018)

Za porušenie povinnosti ustanovených zákonom o sociálnom poistení môže sociálna poisťovňa uložiť na základe § 239 zákona sociálnom poistení pokutu až do 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia zákonom ustanovenej povinnosti. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne môže uložiť pokutu za porušenie nasledovných povinností:

• povinnosť poistenca preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia a povinnosť poistenca plniť ďalšie povinnosti ustanovené zákonom, t.j. oznámiť zmenu mena a priezviska, trvalého pobytu, zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt,
• povinnosť určiť si v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov, ak si chce študent uplatniť právo na určenie/zvýhodnenie dohody o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia,
• povinnosť určiť si v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, ak si chce dôchodca uplatniť právo na určenie/zvýhodnenie dohody o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia,
• odhlasovaciu povinnosť fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e) zákona podľa § 229 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
• povinnosť fyzickej a právnickej osoby uvádzať variabilný a špecifický symbol pri platení poistného,
• povinnosti zamestnávateľa podľa § 231 zákona o sociálnom poistení,
• povinnosti ďalších právnických osôb podľa § 233 zákona zákona o sociálnom poistení.  

Na určenie sumy pokuty platí Sadzobník pokút Sociálnej poisťovne, schválený generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Suma pokuty pri porušení jednotlivých povinností sa určí v závislosti od rozpätia sadzby podľa Sadzobníka pokút Sociálnej poisťovne pri zohľadnení závažnosti porušenia povinnosti. Od 1.8.2018 je na základe príkazu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 13/2018 schválený nový Sadzobník pokút.

Zamestnávateľ má povinnosť prihlásiť zamestnanca na sociálne poistenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti [Poznámka: Pre porovnanie s ČR, je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnanca do registra poistencov do 8 dní a po novom by to malo byť do 3 dní od vzniku zamestnania].  Pokuta za oneskorené prihlásenie zamestnanca sa zvýšila od 1. 8. 2018 na 16,60 eur za každý deň omeškania (do konca júla 2018 mohla byť pokuta maximálne vo výške 3,32 eur za každý deň omeškania, takže ide až o 500 % zvýšenie). Najnižšia sadzba pokuty zostáva nezmenená, a to vo výške 0,30 eura. Ak zamestnávateľ zamestnanca do registra poistencov neprihlásil vôbec, môže mu Sociálna poisťovňa uložiť pokutu maximálne do výšky 33,20 eur za každý deň omeškania (do konca júla 2018 bola pokuta maximálne do výšky 6,60 eur za každý deň omeškania). Najnižšia sadzba pokuty sa zvýšila o dvojnásobok, a to zo sumy 0,30 eur na 0,60 eur za každý deň omeškania.

Povinnosťou zamestnávateľa je tiež predkladať Sociálnej poisťovni výkazy poistného a príspevkov s prílohou (ďalej len "výkaz") a to najneskôr v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného. Pokuty za nepredloženie výkazu alebo aj za predloženie po lehote sa takisto zvýšili a to nasledovne:

• pri predložení výkazu po lehote splatnosti poistného môže byť výška pokuty uložená v rozpätí od 5 eura do 1 330 eura (do konca júla 2018 mohla byť pokuta uložená od 1,60 eura do 663,80 eura)
• ak výkaz nebol predložený vôbec, môže byť výška pokuty uložená v rozpätí od 10 eura do 3 320 eura (do konca júla 2018 mohla byť pokuta uložená od 3,30 eura do 1 659,70 eura).

Pokuta za predloženie výkazu, ktorý nebol predložený v zákonom predpísanej forme, sa nezmenila. To znamená, že ak výkaz nebol predložený v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti  a rezervný fond solidarity a vo výkaze nebol uvedený deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, výška pokuty môže byť po 1.8.2018 uložená v rozpätí od 3,30 eura do 663,80 eura.
V sadzobníku sa zavádza aj nová pokuta za nesplnenie povinnosti zamestnávateľom, ktorá je ustanovená v § 225i ods. 12 zákona o sociálnom poistení a ktorá súvisí so zavedením nového spôsobu vymáhania pohľadávok. Od 1.7.2018 už aj sociálna poisťovňa môže vymáhať pohľadávky, ktoré vznikajú pri výkone sociálneho poistenia. Jedným zo spôsobov ako môže Sociálna poisťovňa vymáhať pohľadávky, je výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov. Ak zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca nezrazí sumu na úhradu pohľadávky (vymáhanú na základe exekučného príkazu vydaného sociálnou poisťovňou) a nepoukáže na účet sociálnej poisťovne s uvedením správneho variabilného a špecifického symbolu, môže byť zamestnávateľovi uložená pokuta do výšky nepoukázanej (nezrazenej) sumy, najviac vo výške 16 596,96 eura.

Nový sadzobník pokút nájdetu TU.

Zmeny v odmeňovaní vo verejnej správe (13.09.2018)

V pripomienkovom konaní je návrh zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), na základe ktorej sa má s účinnosťou od 1.1.2019 upraviť systém odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Najvýznamnejšou zmenou je návrh na zvýšenie platových taríf na takú úroveň, aby bol odstránený nesúlad medzi výškou minimálnej mzdy a minimálnou výškou tarifného platu. V praxi boli prípady tarifných platov pod úrovňou minimálnej mzdy riešené len doplatkom v zmysle zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Ďalšími navrhovanými zmenami sú:

• zredukovanie počtu stupníc platových taríf z 5 stupníc na 3 stupnice
• zníženie počtu platových tried v základnej stupnici platových taríf z 14 na 11
• zvýšenie počtu rokov započítavanej praxe.

Ponovom by mala základná stupnica platových taríf zahŕňať aj zamestnancov, ktorí boli doteraz odmeňovaní podľa osobitnej stupnice platových taríf vybraných skupín zamestnancov a rovnako aj zdravotníckych zamestnancov. Z dôvodu osobitnej právnej úpravy by mali zostať zachované samostatne platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov a malo by dôjsť k zlúčeniu do jednej stupnice platových taríf odmeňovanie výskumných, vývojových zamestnancov a učiteľov vysokých škôl. Pri odmeňovaní zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v zahraničí, by sa malo na určenie ich tarifného platu vychádzať z platných stupníc platových taríf, ktoré budú vynásobené objektivizovaným platovým koeficientom bez nutnosti používania osobitných stupníc.

Započítavanie praxe zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je založené na systéme platových stupňov. Terajšia právna úprava rozlišuje 12 platových stupňov, pričom obmedzenie vyplývajúce z posledného platového stupňa je ustanovené na 32 rokov. Zamestnancom s praxou prevyšujúcou 32 rokov sa tak už tarifný plat viac nezvyšuje. Od 1.1.2019 sa navrhuje 14 platových stupňov s novým obmedzením započítanej praxe na úrovni 40 rokov. Z uvedeného vyplýva, že počnúc januárom 2019 by mal zamestnávateľ zaradiť zamestnanca do jedného zo 14 platových stupňov (pôvodne 12 platových stupňov). To neplatí pre zamestnanca zamestnávateľa Rada pre vysielanie a retransmisiu.
Aj pedagogickým zamestnancom sa podľa terajšej právnej úpravy platová tarifa pedagogickému a odbornému zamestnancovi od 1. januára kalendárneho roka zvyšuje o 1 % za každý celý rok započítanej praxe dosiahnutej k 31. decembru bežného kalendárneho roka až do 16 rokov započítanej praxe. Za každý celý rok započítanej praxe od 17 rokov až do 32 rokov sa platová tarifa zvyšuje o 0,5 %. Od 1.1.2019 sa podľa novej právnej úpravy navrhuje zvyšovať platovú tarifu pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi o 1 % za každý celý rok započítanej praxe dosiahnutej k 31. decembru bežného kalendárneho roka až do 16 rokov započítanej praxe a za každý celý rok započítanej praxe od 17 rokov až do 40 rokov by sa mala platová tarifa zvýšiť o 0,5 %. Zvýšenie platovej tarify sa bude naďalej zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

Príklad: Od 1.1.2019 je pedagogický zamestnanec zaradený do 7 platovej triedy 1 pracovnej triedy, čomu zodpovedá platová tarifa vo výške 753,00 € (v príklade vychádame z platovej tarify navrhnutej v novele zákona). Zamestnanec má započítaných 34 rokov praxe. Za ocenenie mimoriadnych osobných schopností a dosahovaných pracovných výsledkov má priznaný osobný príplatok vo výške 50%. V akej výške mu patrí zvýšenie platovej tarify a osobný príplatok?
Pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify a sumy zvýšenia platovej tarify v závislosti od dosiahnutej dĺžky započítanej praxe. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ určil zamestnancovi započítanú prax 34 rokov, patrí mu:

• za 16 rokov praxe zvýšenie platovej tarify o 16%
• za 17-ty až 34 celý kalendárny rok praxe zvýšenie platovej tarify o 9 %.

To znamená, že od 1.1.2019 patrí zamestnancovi zvýšenie platovej tarify o 25 %, t.j. v sume 188,50 €, [25 % z 753,00 = 188,25]. Oproti pôvodnej právnej úprave ide o prilepšenie o 7,50 €, kedy by zamestnancovi patrilo zvýšenie platovej tarify o 24 %, t.j. 181 €. O priznaní osobného príplatku, o jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Limit osobného príplatku predstavuje u pedagogického zamestnanca 100 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 24 %. Z uvedeného vyplýva, že základňou na určenie osobného príplatku je platová tarifa, do ktorej je zamestnanec zaradený, zvýšená o 24 %, t.j.: 934,00 € [753 € + 181,00 € (24 % z 753)]. Osobný príplatok bude preto priznaný vo výške 467,00 € [50% z 934,00]. Od 1.1.2019 patrí zamestnancovi funkčný plat v súčte tarifného platu 941,50 €  (platová tarifa vo výške 753 € a zvýšenie platovej tarify 188,50 €) a osobného príplatku 467 €, spolu 1 408,50 €.

Dohodári v mzdovej učtárni (07.09.2018)

Podľa súčasnej právnej úpravy môže byť závislá práca vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Iný pracovnoprávny vzťah je možné založiť jednou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a to dohodou o vykonaní práce, dohodou o pracovnej činnosti alebo dohodou o brigádnickej práci študentov. Dňa 1.7.2014 nadobudla účinnosť novela č. 183/2014 Z. z. Zákonníka práce a dňa 1.5.2018 novela č. 63/2017 Z. z. Zákonníka práce, ktoré v zásadnej miere zasiahli práve do právnej úpravy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dohoda uzatvorená za účelom výkonu práce sa podľa Zákonníka práce považuje za dvojstranný pracovnoprávny vzťah, ktorý síce patrí do oblasti pracovného práva, ale považuje sa za doplnkový pracovnoprávny vzťah. Dohody by sa mali preto mali uzatvárať len výnimočne, a to v prípade ak ide o:

• prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, kedy zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohodu o vykonaní práce (napr. vymaľovanie priestorov, čistenie a údržba kancelárskych priestorov, pokosenie trávnika a ošetrenie zelene na ihrisku, príprava občerstvenia na poradu) alebo
• príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, kedy zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov (napr. opakovaná starostlivosť o zeleň, pomocné príležitostné práce v kuchyni, oberanie plodov v ovocnom sade, odpratávanie snehu počas zimnej sezóny, príležitostné upratovacie práce).

Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vykonaní práce sa uzatvára len v tom prípade, ak ide o dosiahnutie výsledku (napr. jednorázové odpratanie snehu pred kultúrnym domom). Ak by však išlo o opakovaný výkon tej istej činnosti, ktorá má druhový charakter, na túto činnosť možno uzatvoriť len dohodu o pracovnej činnosti, príp. dohodu o brigádnickej práci študentov. V takomto prípade sa druhovo vymedzí činnosť, ktorá sa bude opakovať (napr. odpratávanie snehu od 1.11. do 28.2., upratovacie práce od 1.9. do 31.12.). Dohody podľa Zákonníka práce nie je možné uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa  zákona č. 618/2003 Z. z o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). S mladistvým zamestnancom (mladistvý zamestnanec je zamestnanec mladší ako 18 rokov) možno uzatvárať dohody podľa Zákonníka práce, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie.

Príklad:  Zamestnávateľ má dlhodobo chorú zamestnankyňu (účtovníčku) a to od 1. 10. 2017 do 31. 1. 2018. Od 1. 2. 2018 nastúpi na toto miesto zamestnankyňa, ktorá je toho času ešte na rodičovskej dovolenke. Na preklenutie tohto obdobia chce zamestnať zamestnankyňu na dohodu o vykonaní práce. Vykonávala by pravidelnú prácu, mesačne v rozsahu  60 hodín. Môže zamestnávateľ na túto prácu uzatvoriť dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti?

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru patria do oblasti pracovného práva a považujú sa za doplnkový pracovnoprávny vzťah, ktorý sa uzatvára len výnimočne. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na práce jednorazového charakteru určeného výsledkom práce, nie na opakujúce sa činnosti. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na práce jednorazového charakteru určeného výsledkom práce, ktorý musí byť v dohode presne špecifikovaný. Preto sa tento druh dohody nemôže uzatvárať na práce vykonávané v pravidelných periodických intervaloch, napríklad práca vykonávaná 2 hodiny denne v príslušnom pracovnom týždni. Zákonník práce síce neurčuje, aké konkrétne práce možno vykonávať na dohodu, a zároveň nevymedzuje bližšie ani pojem príležitostná činnosť, ale na výkon opakujúcej sa príležitostnej činnosti je vhodnejšie uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti.
Rozhodnutie, že ide o práce jednorazového charakteru, príp. ide o občasnú, príležitostnú činnosť (napr. roznos letákov, vyhotovovanie podkladov, spracovanie evidencie) a posúdenie, že výkon týchto prác by bol v pracovnom pomere pre zamestnávateľa zjavne nehospodárny a neúčelný, môže posúdiť len zamestnávateľ (a v prípade potreby si tieto dôvody obhájiť aj pred príslušným kontrolným orgánom).

Voľby do samospráva a odmena člena volebnej komisie (03.09.2018)

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 203/2018 Z.z. vyhlásil voľby do orgánov samosprávy obcí a určil deň ich konania na sobotu 10. novembra 2018. Na tento účel budú zriaďované volebné komisie, v ktorých budú členovia a zapisovatelia vykonávať čestnú funkciu vyplývajúci z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o voľbách“).

Funkcia člena volebnej komisie je čestnou funkciou. Výkon funkcie člena komisie na voľbu a člena komisie na hlasovanie sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Člen komisie na voľbu a člen komisie na hlasovanie nesmie byť pre výkon svojej funkcie obmedzený v právach a nárokoch vyplývajúcich z jeho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu; predovšetkým má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku podľa Zákonníka práce. Ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, má nárok na náhradu, ktorá sa rovná pomernej časti minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou. Ak člen okrskovej volebnej komisie, člen miestnej volebnej komisie, člen mestskej volebnej komisie a zapisovateľ volebnej komisie nemá nárok na náhradu mzdy podľa Zákonníka práce, vzniká mu za deň konania volieb nárok na odmenu. Odmenu členovi volebnej komisie vypláca obec a odmenu zapisovateľovi volebnej komisie vypláca orgán, ktorý zabezpečuje činnosť príslušnej volebnej komisie. Výšku odmeny členov a zapisovateľov volebných komisií, a podrobnosti o úhrade odmeny členov a zapisovateľov volebných komisií upraví Ministerstvo vnútra SR po dohode s Ministerstvom financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom. Do účinnosti zákona o voľbách (do 30.6.2014) nároky členov volebných komisií upravovala vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 122/1994 Z. z. o výške odmeny, o spôsobe úhrady a výplaty odmeny a náhrad členom volebných komisií.

Odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, ďalej aj odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára sa považuje v súlade s § 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len »ZDP«) za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. S účinnosťou od 1.1.2016 [poznámka: zákon č. 180/2014 Z. z.] sa považuje tento príjem v súlade s ustanovením § 5 ods. 7 písm. k) ZDP za príjem oslobodený od dane: „Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako odmeny podľa odseku 1 písm. j)“.  Z uvedeného vyplýva, že príjmy, ktoré budú poskytnuté ako odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára, sú od 1.1.2016 nielen oslobodené od dane, ale v súlade s § 10b ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len »ZZP«) nepodliehajú ani odvodu predddavkov na poistné na zdravotné poistenie. Za zamestnanca sa na účely zdravotného poistenia považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 ZDP. Z uvedeného vyplýva, že odmena člena alebo zapisovateľa volebnej komisie podľa § 5 ods. 1 písm. j) ZDP sa nepovažuje na účely zdravotného poistenia za zárobkovú činnosť a nezakladá prijímateľovi tejto odmeny postavenie zamestnanca. Zamestnávateľ (obec) preto nie je povinný prihlásiť člena alebo zapisovateľa volebnej komisie do registra poistencov príslušnej zdravotnej poisťovne a z odmeny neodvádza preddavky na zdravotné poistenie. Ak bude funkciu člena alebo zapisovateľa volebnej komisie vykonávať fyzická osoba, ktorá už je zamestnávateľom (obcou) registrovaná v príslušnej zdravotnej poisťovni ako zamestnanec na účely zdravotného poistenia, zamestnávateľ túto fyzickú osobu do registra zdravotnej poisťovne znova neprihlasuje. Pri vyplatení odmeny za výkon funkcie člena alebo zapisovateľa volebnej komisie pôjde iba o ďalší príjem zo závislej činnosti od zamestnávateľa (obce), ktorý sa je od dane oslobodený, a ktorý nepodlieha odvodom na zdravotné a sociálne poistenie.

Príklad: Ak bude počas volieb vykonávať funkciu člena volebnej komisie fyzická osoba, ktorá nemá s obcou uzatvorený pracovný pomer, je zamestnávateľ (obec) povinný prihlásiť túto osobu z dôvodu vyplatenia odmeny za výkon funkcie člena volebnej komisie do zdravotnej poisťovne?

Odmena vyplácaná členovi volebnej komisie sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vzhľadom na to, že od 1.1.2016 sa považuje táto odmena za príjem oslobodený od dane, zamestnanec poberajúci takýto príjem sa na účely zdravotného poistenia za zamestnanca nepovažuje, a z odmeny plynúcej za výkon tejto funkcie sa preddavky na poistné na zdravotné poistenie neplatia. Zamestnávateľ (obec, resp. mesto) nebude osoby poberajúce tento druh príjmu prihlasovať do registra poistencov zdravotnej poisťovne ako zamestnancov, tak ako mala túto povinnosť do 31.12.2015. Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či bude funkciu člena volebnej komisie vykonávať fyzická osoba, ktorá má alebo nemá s obcou uzatvorený pracovný pomer.

Za zamestnanca sa na účely sociálneho poistenia považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) ods. 2 a 3 ZDP. Odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, ďalej aj odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára sa na účely sociálneho poistenia nepovažuje za zárobkovú činnosť. Z uvedeného vyplýva, že člen a zapisovateľ volebnej komisie, a ďalej aj člen a zapisovateľ komisie pre referendum a sčítací komisár, ktorí budú vykonávať funkciu v právnom vzťahu, ktorý im zakladá právo na odmenu za výkon funkcie podľa § 5 ods. 1 písm. j) ZDP, nenadobudnú na účely zákona o sociálnom poistení postavenie zamestnanca. Zamestnávateľ (obec), z dôvodu vyplatenia odmeny členovi a zapisovateľovi volebnej komisie, neprihlasuje tieto fyzické osoby do registra poistencov Sociálnej poisťovne a neodvádza za nich a za seba (za zamestnávateľa) z vyplatenej odmeny za výkon funkcie vo volebnej komisii poistné na sociálne poistenie.

Zamestnanec na PN a invalidný dôchodok (27.08.2018)

Zamestnanec je dlhodobo práceneschopný od 18. 11. 2017 a požiadal o invalidný dôchodok. Ako má zamestnávateľ postupovať keď zamestnanec prinesie rozhodnutie sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku, keďže zamestnanec vykonával namáhavú fyzickú prácu, ktorú už nebude môcť vykonávať?

Zamestnanec, ktorý je invalidný v zmysle zákona o sociálnom poistení a ktorý svojmu zamestnávateľovi predložil potvrdenie o tejto skutočnosti sa v zmysle Zákonníka práce považuje za zamestnanca so zdravotným postihnutím. Skutočnosť, že sa jedná o zamestnanca so zdravotným postihnutím, neznamená automaticky, že zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. Ak je práca pre zamestnanca vhodná, môže ju vykonávať naďalej. Posúdenie, či sa jedná o prácu vhodnú pre zamestnanca aj zo zdravotného hľadiska závisí od viacerých faktorov a musí ich posúdiť lekár pri zohľadnení zdravotného stavu zamestnanca a práce, ktorú zamestnanec vykonáva. 

Pre zamestnávateľa je dôležitý lekársky posudok!

Rozhodujúce teda nie je rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Definíciu lekárskeho posudku ustanovuje § 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Lekársky posudok je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti, zdravotného stavu v súvislosti s priznaním choroby z povolania, bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia pri úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach na zdraví. Lekársky posudok vydáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a posudzovanie vykonáva poskytovateľom určený lekár. Lekársky posudok sa vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby.

Zamestnávateľ je povinný v zmysle ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a) ZP, preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec podľa lekárskeho posudku vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zákon výslovne uvádza, že tento záver musí vyplývať z lekárskeho posudku, nie len z nálezu alebo odporučenia lekára a z posudku musí vyplývať záver, že zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu; takýto posudok vydáva lekár, špecializovaný lekár alebo zdravotnícke zariadenie. Zamestnanec takýto lekársky posudok predloží zamestnávateľovi a požiada o preradenie na inú prácu. Ak zamestnávateľ takú prácu nemá, je to prekážka v práci na strane zamestnávateľa a zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak zamestnávateľ nemá možnosť preradiť zamestnanca na inú prácu, môže dať zamestnancovi výpoveď z výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c), t.j. ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Zamestnanec má nárok na ods. upné. V súlade s § 76 ods. 1 a 2 ZP výška ods. upného závisí od dĺžky trvania a od spôsobu skončenia pracovného pomeru.

V zmysle ustanovenia § 66 ZP, zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.

Ak zamestnávateľ po predložení lekárskeho posudku zamestnanca nepreradí na inú prácu ani mu nedá výpoveď, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom uviesť dôvod a doručiť ho zamestnávateľovi. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Potvrdenie o zdaniteľnom príjme - 3. časť (17.08.2018)

V 3. (záverečnej) časti seriálu vám prinášame postup ako vyplniť na novom Potvrdení o zdaniteľných príjmoch riadky 09 až 13. Pre úplnosť uvádzame, že predmetné tlačivo sa po novele Zákonníka práce č. 63/2018 Z.z. (s účinnosťou od 1.5.2018) vystavuje až po skončení zdaňovacieho obdobia, t.j. po uplynutí príslušného kalendárneho roka, a nie po skončení pracovného pomeru (s výnimkou zamestnancov, ktorým zanikol pracovný pomer z dôvodu úmrtia) a to v nasledovných lehotách:

• do 10. marca príslušného kalendárneho roka, v ktorom sa podáva daňové priznanie (zamestnávateľ vystaví a doručí potvrdenie bez žiadosti zamestnanca),
• do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom zamestnávateľ vyplatil príjem zo závislej činnosti, a to zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie zúčtovania iného zamestnávateľa, ak o vystavenie dokladu požiadal do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.

Riadok 09
Na tomto riadku sa uvedie suma uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, na ktorú zamestnávateľ v príslušnom zdaňovacom období prihliadol. Suma sa určí ako súčin mesačnej daňovej úľavy na daňovníka (pre rok 2018 vo výške 319,17 €) a počtu mesiacov jej skutočného uplatnenia. Z uvedeného vyplýva, že sa na tomto riadku neuvádza počet mesiacov podpísania vyhlásenia na zdanenie príjmov. Ak zamestnanec z určitého dôvodu (napr. celý mesiac čerpal neplatené voľno alebo bol práceneschopný) nemal vyplatený zdaniteľný príjem, tak čiastkový základ dane sa v skutočnosti o mesačnú sumu daňovej úľavy na daňovníka neznížil, napriek tomu, že vyhlásenie na zdanenie príjmov mal podpísané.

V prípade uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovník počas celého roka, to znamená za všetky mesiace roka 2018, sa do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch uvedie suma 3 830,04 € a ročná suma nezdaniteľnej časti základu dane vo výške 3 830,02 € sa uvedie až v ročnom zúčtovaní za rok 2018!)

Riadok 10
Ak zamestnávateľ odvádzal počas kalendárneho roka za zamestnanca dobrovoľný príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), uvedie sa na tomto riadku úhrnná suma príspevkov zrazených a odvedených zamestnávateľom do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Pri výpočte úhrnu príspevkov platených zamestnávateľom sa postupuje v súlade s § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t.j. do úhrnu príspevkov sa za zdaniteľné obdobie, za ktoré sa potvrdenie o zdaniteľných príjmov vystavuje, započíta aj príspevok zrazený zamestnancovi v spracovaní výplat za mesiac december 2018 odvedený do konca januára 2019. Zamestnávateľ na riadku 10 uvedie sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré zamestnancovi skutočne zrazil, t. j. vrátane príspevkov zaplatených na základe účastníckej zmluvy, ktorá podmienky uvedené v zákone na uplatnenie daňovej úľavy na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie nespĺňa [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 8 zákona o dani z príjmov].

Poznámka: Zamestnávateľ na potvrdení o zdaniteľných príjmoch uvedie aj sumu príspevkov vyššiu ako je 180 €, pričom pri zápise údajov na potvrdení vychádza zamestnávateľ z údajov uvedených na mzdovom liste.

Riadok 11
Uvedie sa číselné označenie mesiacov roka, za ktoré boli zamestnancovi zúčtované a vyplatené príjmy uvedené v riadku 01. Napríklad „1 − 12“ (zamestnanec mal vyplatené príjmy počas celého roka každý mesiac) alebo „6 − 7“ (zamestnanec mal vyplatené príjmy len za mesiac jún a júl) alebo „1 − 4, 6“ (zamestnanec mal vyplatené príjmy za mesiac január, február, marec, apríl, jún). V prípade, že za príslušný mesiac boli príjmy len zúčtované, a nie vyplatené (napr. v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa), tento mesiac sa v tomto riadku neuvedie.

Riadok 12
Tento riadok sa vypĺňa len vtedy, ak je vyplnený r. 07 alebo r. 08. Na r. 12 sa uvádzajú sumy priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca (§ 134 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 160 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z.), ktoré sú rozhodujúcim ukazovateľom pri aplikácii § 5 ods. 7 písm. n) alebo o) zákona o dani z príjmov a uvádza sa aj doba zamestnania k 30. aprílu a 31. októbru príslušného kalendárneho roka, t. j. počet kalendárnych mesiacov nepretržitého trvania pracovnoprávneho (štátnozamestnaneckého) vzťahu zamestnanca u tohto zamestnávateľa.

Užitočná rada: Za nepretržité trvanie pracovnoprávneho vzťahu sa považujú aj dva pracovnoprávne vzťahy, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú, prípadne sa prekrývajú. Nakoľko sa za pracovnoprávny vzťah považuje aj právny vzťah dohody o prácach vykonávaných mimo pracovnoprávneho pomeru (ktorá nárok na vyplatenie letného a vianočného platu nezakladá), do doby trvania pracovnoprávneho vzťahu sa k existujúcemu pracovnému pomeru započítava aj doba trvania predchádzajúcej/ich dohody/dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovnoprávneho pomeru.

Riadok 13
V tabuľke sa uvedú údaje za každé vyživované dieťa, na ktoré si zamestnanec u zamestnávateľa uplatňoval nárok na daňový bonus. Uvádza sa: meno a priezvisko dieťaťa, jeho rodné číslo, číselné označenie mesiacov, za ktoré zamestnávateľ zamestnancovi vyplatil daňový bonus a úhrnná suma vyplateného daňového bonusu. V súčtovom podriadku sa uvedie súčet súm vyplateného bonusu za všetky deti. Ak v niektorom mesiaci zamestnanec nemal daňový bonus vyplatený (napriek tomu, že si ho uplatňoval), nebude na potvrdení uvedený. Ak si zamestnanec uplatňoval nárok na daňový bonus na viac ako 7 detí, údaje o daňovom bonuse na ďalšie deti sa uvedú v členení podľa tabuľky na druhej strane tlačiva. Suma daňového bonusu je 21,56 € mesačne krát počet mesiacov jeho uplatňovania.  Ak zamestnanec splní podmienky na uplatnenie daňového bonusu počas celého roka, nárok na daňový bonus bude vo výške 258,72 €.

Ak zamestnávateľ alebo zamestnanec zistil, že potvrdenie o zdaniteľných príjmoch obsahuje nesprávne údaje, zamestnávateľ vystaví opravné potvrdenie do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že potvrdenie o zdaniteľných príjmoch obsahuje nesprávne údaje alebo do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zamestnávateľa na túto chybu zamestnanec upozornil. O tom, že ide o opravné potvrdenie o zdaniteľných príjmoch,  vyznačí zamestnávateľ krížikom na položke v pravom hornom rohu potvrdenia. Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch sa nevystavuje zamestnancom, ktorým zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie [vypustenie § 39 ods. 5 písm. b) v novele 463/2013 v znení účinnom od 1.1.2014], týmto zamestnancom je zamestnávateľ povinný vystaviť len doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní.

Odvodová úľava u dôchodcov od 1.7.2018 (09.08.2018)

Dňa 19.10.2017 bola schválená novela č. 266/2017 Z.z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a dňa 16.6.2018 novela zákona 156/2018 Z.z. zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Jednou zo zmien je, že podobne, ako doteraz študent, od 1. júla 2018 si aj pracujúci dôchodca bude môcť uplatniť odvodovú úľavu. V článku prinášame popis legislatívnych zmien, ktoré majú priamy dopad na plnenie registračných a odvodových povinností zamestnávateľa.

Poberatelia dôchodkových dávok, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť v právnom vzťahu dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti [ďalej aj „dôchodcovia (dohodári)“], a ktorí sú poberateľmi:

• starobného dôchodku, 
• predčasného starobného dôchodku (s účinnosťou od 1.7.2018)
• invalidného dôchodku, 
• výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, 
• invalidného výsluhového dôchodku,

majú v sociálnom poistení osobitné postavenie. Podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) si dôchodca (dohodár) v právnom vzťahu dohody má právo od 1.7.2018 určiť (zvýhodniť) dohodu, t.j. uplatniť si odvodovú úľavu, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak:

• mesačný príjem z ňou určenej (zvýhodnenej) dohody nepresiahne sumu 200 €, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem alebo
• ak priemerný mesačný príjem z ňou určenej (zvýhodnenej) dohody nepresiahne sumu 200 €, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem.

V prípade ak mesačný príjem/priemerný mesačný príjem dohodára (poberateľa dôchodku) z určenej (zvýhodnenej) dohody za kalendárny mesiac presiahne 200 €, poistné na dôchodkové poistenie (SP, IP a RfS) sa platí len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 €. Odvodová úľava sa nevzťahuje na ÚP a GP, a preto do vymeriavacieho základu pre ÚP a GP vstupuje vždy celý príjem. Zo všetkých ostatných uzatvorených dohôd tento dohodár (dôchodca) platí poistné na dôchodkové poistenie a je povinne dôchodkovo poistený.

Dohodár (dôchodca), ktorý si uplatňuje odvodovú úľavu je povinný písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení úľavy a takisto aj o skončení jej uplatňovania, a čestne vyhlásiť, že si odvodovú úľavu súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. Tlačivo s názvom Oznámenie a čestné vyhlásenie (odvodová úľava – DÔCHODCOVIA) na splnenie týchto povinností je predpísané ústredím Sociálnej poisťovne.

Na účely uplatnenia odvodovej úľavy podľa § 227a zákona sociálnom poistení sa za „poberateľa dôchodku“ považuje osoba, ktorej bol príslušný druh dôchodku priznaný právoplatným rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu, do dňa priznania napr. starobného dôchodku zamestnanec nemá status „poberateľa starobného dôchodku“, a teda si odvodovú úľavu si uplatniť nemôže. Odo dňa priznania dôchodku si odvodovú úľavu už uplatniť môže. Právne účinky uplatnenia odvodovej úľavy nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu založeného dohodou, ak uplatnenie odvodovej úľavy bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie odvodovej úľavy zamestnávateľovi oznámené.

Príklad: Dohoda o vykonaní práce vznikne 1.7.2018. Dôchodca si uplatní odvodovú úľavu v deň vzniku právneho vzťahu, t.j. dňa 1.7.2018. Kedy zamestnávateľ uplatní odvodovú úľavu?
Zamestnávateľ uplatní odvodovú úľavu prvýkrát pri spracovaní výplat za mesiac júl 2018.

Príklad: Dohoda o vykonaní práce vznikne 10.7.2018. Dôchodca si uplatní odvodovú úľavu dňa 16.7.2018. Kedy zamestnávateľ uplatní odvodovú úľavu?
Zamestnávateľ uplatní odvodovú úľavu až v spracovaní výplat za mesiac august 2018, nakoľko zamestnanec uplatnenie odvodovej úľavy neoznámil zamestnávateľovi v deň vzniku právneho vzťahu dohody, ale až neskôr. V takomto prípade právne účinky uplatnenia odvodovej úľavy nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie odvodovej úľavy zamestnávateľovi oznámené.

Aké odvody je dôchodca (dohodár) povinný platiť sa viac dočítate v odbornom článku v časpise Práce a mzdy (PaM č. 9): https://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=150193

Potvrdenie o zdaniteľnom príjme - 2. časť (07.08.2018)

Zamestnávateľ je povinný za obdobie, za ktoré vyplácal zamestnancovi zdaniteľnú mzdu, vystaviť a doručiť v zákonnej lehote zamestnancovi doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Ide o tlačivo Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti (ďalej len „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“). V 2. časti seriálu vás oboznámime ako postupovať pri vyplňovaní riadkov 02 až 08.

Riadok 02 (úhrn súm z r. 02a, 02b, 02c)
Uvedie sa úhrn preddavkov na verejné zdravotné poistenie, úhrn poistného na sociálne poistenie, príp. poistné na sociálne zabezpečenie (policajtov a vojakov) a starobné dôchodkové sporenie, ktoré bolo zrazené z príjmov uvedených na riadku 01. Uvedie sa aj nedoplatok poistného, ktorý vyplynul z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie, ktorý zúčtoval zamestnancovi zamestnávateľ. Poistné a príspevky sa uvádzajú aj na podriadkoch 02a, 02b, 02c, a to v členení na sociálne poistenie (zabezpečenie), zdravotné poistenie, sociálne a zdravotné poistenie viažuce sa k príjmov zdaňovaným v zahraničí.

Riadok 03
Uvedie sa čiastkový základ z príjmov zo závislej činnosti, t. j. rozdiel súm uvedených na riadkoch 01 (úhrn zúčtovaných a skutočne vyplatených príjmov) a 02 (poistné a príspevky celkom).

Riadok 04
Uvedie sa úhrn preddavkov na daň, ktoré boli vypočítané zo zdaniteľných príjmov zamestnanca uvedených v riadku 01, ale ešte pred znížením o daňový bonus. Ak si zamestnanec nárok na daňový bonus neuplatňoval, zrazené preddavky na daň sa uvedú v skutočnej výške. Suma zrazených preddavkov sa uvedie bez ohľadu na to, či ich zamestnávateľ odviedol na účet príslušného správcu dane.

Riadok 05
Uvedie sa úhrn príjmov poskytnutých zamestnancovi zamestnávateľom, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba a to najviac vo výške 200 €. Ide o nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba (zvýhodnený predaj vlastných produktov, resp. poskytnutie vlastných produktov zadarmo), ktoré je v súlade s ust. § 5 ods. 7 písm. k) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 € ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. V praxi ide o poskytnutie nepeňažného plnenia vo forme produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe, napr. zemiaky, obilie, mlieko (výrobky z nich). Uplatní sa u zamestnávateľa, ktorým je družstvo, SHR alebo spoločnosť s predmetom činnosti poľnohospodárska výroba. Oslobodenie od dane sa uplatňuje pri mesačnom preddavkovom zdanení príjmu u každého zamestnávateľa osobitne, pričom toto nepeňažné plnenie môže byť oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby najviac v úhrnnej výške 200 € ročne od všetkých zamestnávateľov.   

Riadok 06
Uvedie sa výška príjmov vo forme sociálnej výpomoci vyplatená zamestnancovi zamestnávateľom zo sociálneho fondu v úhrnnej výške najviac 2 000 € a to z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí, dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia. Tento druh príjmu je v súlade s ust. § 5 ods. 7 písm. l.) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane, ak je poskytnutý najviac v úhrnnej výške 2 000 € a len od jedného zamestnávateľa a len zo zákonom určených dôvodov.

Riadok 07
Uvedie sa suma  peňažného plnenia poskytnutá pri príležitosti obdobia letných dovoleniek podľa § 118 ods. 4 Zákonníka práce (letný plat), ktorá bola vyplatená v mesiaci jún, a na ktorú sa vzťahuje oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. n) zákona o dani z príjmov, najviac v úhrne 500 eur. Na uplatnenie oslobodenia od dane je potrebné, aby zamestnanec súčasne spĺňal dve podmienky a to peňažné plnenie mu bolo vyplatené najmenej v ustanovenej výške a k 30. aprílu príslušného roka mal u rovnakého zamestnávateľa nepretržite odpracovaných aspoň 24 mesiacov. Za zdaňovacie obdobie 2018 sa r. 07 nevypĺňa, nakoľko peňažné plnenie vyplatené pri príležitosti obdobia letných dovoleniek možno prvýkrát oslobodiť od dane v mesiaci jún 2019.

Riadok 08
Uvedie sa suma peňažného plnenia poskytnutá pri príležitosti vianočných sviatkov podľa § 118 Zákonníka práce (vianočný plat), ktorá bola vyplatená v mesiaci december, a na ktorú sa vzťahuje oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 52zr ods. 2 tohto zákona, najviac v úhrnnej výške 500 €. Na uplatnenie oslobodenia od dane je potrebné okrem iného, aby zamestnanec mal k 31. októbru príslušného roka, u rovnakého zamestnávateľa, nepretržite odpracovaných aspoň 48 mesiacov.

Príklad: Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa v pracovnom pomere od 1.7.2014 a jeho mesačná mzda bola dohodnutá vo výške 954 €. Počas zdaňovacieho obdobia 2018 si uplatňoval nárok na mesačnú daňovú úľavu na daňovníka vo výške 319,17 € a nárok na daňový bonus na jedno dieťa vo výške 21,56 € (Samuel Malík). Dňa 15.6.2018 mu zamestnávateľ vyplatil odmenu za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek vo výške 954 €, a dňa 15.12.2018 odmenu pri príležitosti vianočných sviatkov, a to v rovnakej výške ako letný plat. Obe odmeny boli vyplatené vo výške priemerného mesačného zárobku. Môže zamestnávateľ  uplatniť oslobodenie do výšky 500 € na letný a aj na vianočný plat? Ako bude vyzerať zápis na potvrdení o zdaniteľnom príjme za rok 2018?

Aj napriek tomu, že podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane do výšky 500 € boli pri výplate letného platu splnené, t.j. pracovnoprávny vzťah trval u zamestnávateľa aspoň 24 mesiacov a letný plat bol vyplatený vo výške priemerného mesačného zárobku, letný plat sa v celej výške zdaní, nakoľko oslobodenie od dane sa podľa zákona môže uplatniť prvýkrát až pri výplate letného platu v roku 2019. Cela suma letného platu 954 € sa preto uvedie na riadku 01 do úhrnu vyplatených zdaniteľných príjmov, a riadok 07 sa vyplňovať nebude. Pri výplate vianočného platu boli podmienky pre oslobodenie od dane splnené, a preto sa časť vianočného platu vo výške 454 € zdaní (táto suma sa uvedie na riadku 01), a časť vianočného platu vo výške 500 € sa nezdaní (táto suma sa uvedie na riadku 08 ako suma oslobodená od dane). 

Potvrdenie o zdaniteľnom príjme - 1. časť (06.07.2018)

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejnilo nový vzor potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktoré je platné od 1.6.2018. Úpravy na tlačive sú z dôvodu zavedenia nových druhov peňažných plnení a to plnenia vyplácaného pri príležitosti obdobia letných dovoleniek (ďalej aj „letný plat") a plnenia vyplácaného pri príležitosti vianočných sviatkov (ďalej aj „vianočný plat"). Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch sa skladá z troch oddielov: Údaje o zamestnancovi, Údaje o zdaniteľných príjmoch, preddavkoch na daň, daňovom bonuse a nezdaniteľných častiach základu dane a Údaje o zamestnávateľovi.

 

Údaje o daňovníkovi – V prvom oddieli sa uvedie priezvisko a meno zamestnanca, rodné číslo (ak ho daňovník nemá, uvedie sa dátum narodenia), titul (pred menom), titul (za menom), adresa trvalého pobytu. Od 1.1.2016 sa vyplní aj položka "Zamestnanec je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa zákona a príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia". Ak sa zamestnanec považuje za daňového rezidenta SR, táto položka sa krížikom nevyznačuje! Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (v praxi používaný aj pojem „daňový rezident SR“) sa považuje fyzická osoba, ktorá má na Slovensku bydlisko, trvalý pobyt alebo sa na Slovensku zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, pričom do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu. Za daňových rezidentov SR sa nepovažujú osoby zdržiavajúce sa na Slovensku len za účelom štúdia alebo liečenia a osoby, ktoré prekračujú hranice Slovenska denne (napr. z dôvodu, že na Slovensku majú zamestnanie).

 

Údaje o zamestnávateľovi – V treťom oddieli je zamestnávateľ povinný uviesť identifikačné údaje o spoločnosti - názov spoločnosti, DIČ a sídlo spoločnosti, ďalej uvedie meno osoby, ktorá vypracovala potvrdenie (vrátane telefónneho kontaktu). Na záver sa pripojí podpis a odtlačok pečiatky zamestnávateľa.

Príklad: Ak platiteľ dane uvedie pri vystavovaní potvrdení o zdaniteľných príjmoch za rok 2018 všetky náležitosti vrátane podpisu zodpovedného zamestnanca, je nutná na potvrdení aj "pečiatka"? (zamestnávateľ pečiatku nemá). Ak potvrdenie o zdaniteľných príjmoch obsahuje všetky údaje rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na  priznanie daňového bonusu,  údaje o zamestnávateľovi,  iný zamestnávateľ, ktorý bude vykonávať  ročné zúčtovanie  resp. správca dane je povinný potvrdenie o zdaniteľných príjmoch prevziať aj keď na tomto potvrdení, ktoré je zamestnávateľom podpísané, nie je pečiatka. Pre úplnosť uvádzame, že žiaden právny predpis neukladá zamestnávateľovi (podnikateľovi, či obchodnej spoločnosti) mať pečiatku.

 

Údaje o zdaniteľných príjmoch a ďalšie údaje - V treťom oddieli je zamestnávateľ povinný uviesť údaje, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Údaje zamestnávateľ zapisuje podľa predtlače do riadkov 01 až 13 nasledovne:

Riadok 01
Uvedie sa úhrn zúčtovaných a skutočne vyplatených príjmov (v peňažnej i nepeňažnej forme) zo závislej činnosti za príslušný kalendárny rok, ktoré boli v priebehu príslušného kalendárneho roka zdaňované preddavkami na daň. Ide o zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré boli skutočne vyplatené najneskôr do 31. 1. nasledujúceho kalendárneho roka, ak sa týkali predchádzajúceho kalendárneho roka, alebo ide o doplatky zdaniteľných príjmov za predchádzajúce kalendárne roky. Do Zákonníka práce sa od 1.5.2018 zaviedol inštitút 13. a 14. platu, ktorý budú môcť (nie je to povinnosť) zamestnávatelia poskytovať zamestnancom naďalej na dobrovoľnej báze. Ide o peňažné plnenia, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek (ďalej aj „letný plat“ alebo „13. plat“), a vianočných sviatkov (ďalej aj „vianočný plat“ alebo „14. plat“). Ak bude letný a vianočný plat vyplatený aspoň vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca a budú splnené ďalšie zákonné podmienky, bude časť letného a vianočného platu oslobodená od dane (maximálne však do výšky 500 €), a na riadku 01 sa bude uvádzať len tá časť letného a vianočného platu, ktorá sa bude považovať za zdaniteľný príjem zamestnanca.

Letný plat (13. plat) vo výške najviac 500 € v úhrne od všetkých zamestnávateľov je oslobodený od dane, ak sú splnené súčasne tieto podmienky:

• zamestnanec bude mať k 30. aprílu príslušného roka u zamestnávateľa odpracovných v pracovnom pomere nepretržite aspoň 24 mesiacov,
• bude vyplatený v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka (zúčtovanie výplat za mesiac máj)
• 13. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Prvýkrát bude 13. plat oslobodený od dane až v júni 2019 a prvýkrát bude oslobodený od zdravotných odvodov v roku 2018 a od sociálnych odvodov v roku 2021. Pri súbehu výplaty mzdy od dvoch a viacerých zamestnávateľov suma oslobodenia tejto mzdy nesmie prekročiť 500 € od všetkých zamestnávateľov.

Vianočný plat (14. plat) vo výške najviac 500 € v úhrne od všetkých zamestnávateľov je oslobodený od dane, ak sú splnené súčasne tieto podmienky:

• zamestnanec bude mať k 31. októbru príslučného roka u zamestnávateľa odpracovných v pracovnom pomere nepretržite aspoň 48 mesiacov,
• bude vyplatený v mesiaci december príslušného kalendárneho roka (zúčtovanie výplat za mesiac november)
• 14. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca,
• zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi aj letný plat (13. plat), na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane – pozor, ak by chcel zamestnávateľ vyplatiť nezdanený 14. plat v roku 2018, musel by v lete vyplatiť zamestnancovi aj 13. plat, na ktorý sa však oslobodenie od dane ešte v roku 2018 nevzťahuje!

Prvýkrát bude 14. plat oslobodený od dane v decembri 2018 a prvýkrát bude oslobodený od zdravotných odvodov v roku 2018 a od sociálnych odvodov v roku 2019. Pri súbehu výplaty mzdy od dvoch a viacerých zamestnávateľov suma oslobodenia tejto mzdy nesmie prekročiť 500 € od všetkých zamestnávateľov.

Riadok 01a
Uvedie sa úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancovi plynuli na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (príjmy plynúce zamestnancovi na základe dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce), pričom tieto príjmy sú zahrnuté aj v úhrne príjmov na riadku 01.

Riadok 01b
Uvedie sa úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, pri ktorých sa postupuje podľa § 45 zákona o dani z príjmov, a zamestnancovi plynuli od zamestnávateľa, ktorý potvrdenie vystavuje. Riadok sa vypĺňa len u daňového rezidenta SR, nakoľko zamedzenie dvojitého zdanenia (§ 45 zákona o dani z príjmov) sa vzťahuje len na rezidenta SR (osoba s trvalým pobytom, resp. bydliskom na území SR). Riadok 01b sa u nerezidenta SR (daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou) nevyplňuje. Tieto príjmy sú zahrnuté aj v úhrne príjmov na riadku 01. V praxi ide príjmy, ktoré vyplatil zamestnávateľ zamestnancovi za prácu vykonanú v zahraničí. Vysporiadanie daňovej povinnosti z týchto príjmov bude zamestnanec vykonávať formou podania daňového priznania (použije metódu vyňatia alebo metódu zápočtu). Údaje na tomto riadku vyplňuje len zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnancov na práce v zahraničí, kde sú im aj príjmy zdaňované.

Riadok 01c
Uvedie sa úhrn zdaniteľných príjmov poskytnutých formou produktov vlastnej výroby od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba. Tieto príjmy sú zahrnuté aj v úhrne príjmov na riadku 01. Na tomto riadku sa neuvádzajú príjmy, ktoré sú v súlade s § 5 ods. 7 písm. k) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, nakoľko sa uvádzajú na samostatnom riadku  02.  Tieto príjmy sú zahrnuté aj v úhrne príjmov na riadku 01.

Riadok 01d
Uvedie sa suma zdaniteľného peňažného plnenia poskytnutá pri príležitosti obdobia letných dovoleniek podľa § 118 Zákonníka práce (letný plat), ktorá bola vyplatená v mesiaci jún, pričom tieto príjmy sú zahrnuté v sume aj na r. 01. Na r. 01d sa neuvádza tá časť letného platu, ktorá sa považuje za sumu oslobodenú od dane podľa § 5 ods. 7 písm. n) zákona o dani z príjmov, ktorú zamestnávateľ uvádza na r. 07 tohto potvrdenia. Peňažné plnenie poskytnuté pri príležitosti obdobia letných dovoleniek možno prvýkrát oslobodiť od dane až v mesiaci jún 2019, preto sa r. 07 za zdaňovacie obdobie 2018 nevypĺňa.

Na riadku 01e
Uvedie sa suma zdaniteľného peňažného plnenia poskytnutá pri príležitosti vianočných sviatkov  podľa § 118 Zákonníka práce (vianočný plat), ktorá bola vyplatená v mesiaci december, pričom tieto príjmy sú zahrnuté v sume aj na r. 01. Na r. 01e sa neuvádza tá časť vianočného platu, ktorá sa považuje za sumu oslobodenú od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov, ktorú zamestnávateľ uvádza na r. 08 (oslobodenie možno prvýkrát uplatniť v mesiaci december 2018).

 

Poradie zrážok zo mzdy zamestnanca (27.06.2018)

Poradie zrážok upravuje § 71 Exekučného poriadku a § 131 Zákonníka práce. Zákonník práce (ďalej aj „ZP“) vymedzuje pojem „prednostné zrážky“ a „ďalšie zrážky“. Ustanoveniami o poradí zrážok neuprednostňuje medzi ďalšími zrážkami žiadne zrážky, iba pre jednotlivé skupiny zrážok vymedzuje spôsob určenia dňa, ktorým sa poradie zrážok spravuje. A preto sme toho názoru, že zamestnávateľ pri výkone zrážok je povinný zrážať:

• ako prvoradé prednostné zrážky (povinné poistné, preddavky poistného, preddavok na daň alebo dane, nedoplatok preddavku na daň i daňové nedoplatky), ktoré zráža bez súhlasu zamestnanca (§ 131 ods. 1 ZP),
• a po vykonaní prednostných zrážok môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy zamestnanca ďalšie zrážky, ktoré sa rozdeľujú na dve skupiny: ďalšie zrážky bez súhlasu zamestnanca, ktoré sú vymenované v Zákonníku práce (§ 131 ods. 2 ZP), napr. pohľadávky uspokojované na základe výkonu rozhodnutia nariadeného súdom alebo správnym orgánom, na základe výkonu rozhodnutia nariadeného sociálnou poisťovňou, a ďalšie zrážky len so súhlasom zamestnanca (§ 131 ods. 3 ZP), napr. výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka alebo na základe dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce.

V ust. § 131 ods. 3 Zákonníka práce sa uvádza, že je možné zrážať "ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2 (ide o § 131 ods. 2 a 3 ZP)", a nie že "po vykonaní zrážok podľa ods. 1 a 2 sa zrážajú ďalšie zrážky". Z uvedeného možno usúdiť, že zrážky zo mzdy realizované na základe dohody o zrážke zo mzdy majú medzi ďalšími zrážkami (t.j. medzi zrážkami podľa § 131 ods. 2 a 3 ZP) rovnocenné poradie. Uvedené sa vzťahuje aj na dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú zamestnanec (povinný) uzavrel so zamestnávateľom v súlade § 20 ods. 2 ZP alebo s treťou osobou (veriteľ) v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je platný zabezpečovací inštitút veriteľa voči dlžníkovi, ktorý je upravený v § 551 Občianskeho zákonníka, a veriteľ sa má právo rozhodnúť, či uspokojí pohľadávku prostredníctvom dohody o zrážke zo mzdy a z iných príjmov, t.j. ponechá aktivovanú dohodu u platiteľa mzdy alebo sa rozhodne domáhať sa zaplatenia dlhu na súde.

To znamená, že ak majú byť vykonávané zrážky zo mzdy na uspokojovanie viacerých pohľadávok, napr. má byť uspokojovaná pohľadávka na základe dohody o zrážkach zo mzdy, a súčasne aj pohľadávka na základe exekučného príkazu, príp. pohľadávka sociálnej poisťovne na základe rozhodnutia vydaného sociálnou poisťovňou, platí, že ten, kto vymáha pohľadávku na základe exekučného príkazu nemôže byť v nevýhode s tým, koho pohľadávka je uspokojovaná na základe dohody o zrážkach zo mzdy, príp. na základe rozhodnutia vydaného sociálnou poisťovňou. Uvedené platí aj opačne. V každom prípade nie je možné považovať dohodu o zrážkach zo mzdy za „menejcennú“ v porovnaní s exekučným príkazom, príp. s rozhodnutím sociálnej poisťovne. Ak by to tak bolo, bol by inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v právnej úprave „zbytočný“ a ako sa uvádza v rôznych výkladov aj „degradovaný“. Skutočnosť, že  dohoda o zrážkach zo mzdy je (rovnocenným) zabezpečovacím inštitútom veriteľa voči dlžníkovi potvrdzujú aj rôzne právne výklady (napr. JUDr. Grabana), príp. oporu možno nájsť v Judikatúre RIII/1967: „Uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy vzniká veriteľovi právo po splatnosti pohľadávky na vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka; pri zmene platiteľa mzdy je oprávnený predložiť dohodu novému platiteľovi mzdy na vykonávanie dohodnutých zrážok, dokiaľ nebude pohľadávka uspokojená.“ Na účely výkonu zrážok zo mzdy zamestnanca nie je preto rozhodujúce, či je pohľadávka vymáhaná na základe dohody o zrážky zo mzdy alebo na základe rozhodnutia nariadeného súdom (exekučného príkazu), ale kedy bola dohoda o zrážkach zo mzdy, príp. exekučný príkaz na začatie exekúcie doručený zamestnávateľovi. Dohodnuté a súdom nariadené zrážky môžu trvať aj popri sebe. Pri strete uspokojovacích práv musia byť veritelia uspokojení pomerne. Uvedený záver nepriamo potvrdzuje aj Judikatúra R 22/1985: „Pri súbehu zrážok z dávok dôchodkového zabezpečenia (rovnako by sme mohli aplikovať aj na zrážky zo mzdy) vykonávaných na základe dohody o zrážkach z dávok a zrážok vykonávaných na základe súdneho výkonu rozhodnutia na vymoženie výživného, je nutné vychádzať zo zásad právnej úpravy uspokojovania prednostných pohľadávok.“ Zo zásad právnej úpravy uspokojovania prednostných pohľadávok vyplýva, že na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny, a to tak, že prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. 

Sme preto toho názoru, že zrážky na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa vykonávajú rovnako (z pohľadu poradia), akoby išlo o vymáhanú pohľadávku na základe súdneho rozhodnutia (§ 131 ods. 3), a poradie takejto pohľadávky je určené dňom, kedy bola platiteľovi mzdy doručená dohoda o zrážkach zo mzdy. Na túto problematiku sa však názory rôznia, a pokiaľ nebude k výkladu zneniu § 131 Zákonníka práce konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu, môžeme mať na uvedenú problematiku len svoj názor, ale len súd môže rozhodnúť ako v danom prípade postupovať.

Potvrdenie štatútu študenta (22.06.2018)

Študenti vyhľadávajú brigády najviac v letnom období. Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Mimo vekového obmedzenia je teda potrebné posúdiť otázku, kto je žiakom alebo študentom.

Kto sa považuje za študenta?

• dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, t. j. do skončenia školského roku, v ktorom dieťa absolvovalo desiaty rok školskej dochádzky, najneskôr uplynutím školského roku, v ktorom dieťa dovŕšilo vek 16 rokov, a
• dieťa v období od skončenia povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom (Pozor: Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ktorý bol vykonaný v tom istom kalendárnom roku, v ktorom dieťa získalo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa).

Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie štatútu študenta. Súčasná právna uprava však ustanovuje, že ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka, študenti nemusia na účely uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študentov potvrdenie štatútu študenta predkladať. Ono to v praxi možné ani nie je, lebo školy vydajú potvrdenie štatútu študenta až vtedy, keď sa na vysokoškolské štúdium zapíšu. Uvedené sa vzťahuje aj na obdobie od skončenia bakalárskeho štúdia na VŠ najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka, aj keď ešte nie je zrejmé, či študent bude zapísaný na  2. stupeň vyskoškolského študia. Ide o obdobie, kedy študent nevie predložiť potvrdenie o návšteve školy, napr. počas leta, pretože sú školy zatvorené a potvrdenie o štatúte študenta im školy vydajú až vtedy, keď sa zapíšu na štúdium na vysokej škole. Ak pominula uvedená situácia a dohoda pokračuje aj v novembri príslušného roka, potvrdenie o štatúte študenta je potrebné zamestnávateľovi priniesť a priložiť k dohode o brigádnickej práci študentov.

V praxi sa stretávame s tým problémom, že ak netreba pri uzatvorení DBPŠ “počas leta” predkladať potvrdenie štatútu študenta, ako sa zdokladuje, že ide o študenta? V takomto prípade to je možné riešiť napr. predložením čestného vyhlásenia študenta, že bol prijatý na VŠ (príp. potvrdenie školy o prijatí na štúdium), alebo ak už bol na vysokoškolské štúdium zapísaný (niektoré školy realizujú zápis aj počas letných mesiacov), prinesie potvrdenie o zápise na štúdium.

Súbeh práce nadčas a práce vo sviatok (15.06.2018)

Práca vo sviatok a práca nadčas sú dva samostatné inštitúty. V prípade súbehu patrí zamestnancovi za vykonanú prácu aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a aj mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. K súbehu práce vo sviatok a práce nadčas môže dôjsť v prípade, ak by zamestnanec pracoval v deň sviatku, ktorý:

• nie je inak jeho obvyklým pracovným dňom, napr. v sobotu, ktorý je dňom jeho nepretržitého odpočinku v týždni, ktorý je súčasne sviatkom, alebo
• pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca a zamestnanec by v tento deň pracoval dlhšie, než by mu pripadalo v tento deň odpracovať v riadnej pracovnej zmene.

Zamestnanec môže po dohode so zamestnávateľom čerpať náhradné voľno namiesto mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok, treba však dodržať nasledovné pravidlo:

• pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas sa zamestnancovi zachová nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
• pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok sa zamestnancovi zachová nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.

Príklad: Zamestnanec pracuje na pracovisku, kde je ustanovený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne. Zamestnanec je odmeňovaný hodinovou mzdou a pracuje od pondelka do piatka 7,5 hodiny denne. V sobotu, na ktorú pripadol aj deň sviatku, odpracoval 4,5 hodiny, takže v týždni odpracoval 42 hodín. Za prácu vo sviatok čerpal po dohode so zamestnávateľom nasledujúci týždeň náhradné voľno, t.j. v druhom týždni odpracoval len 33 hodín (37,5 – 4,5). Ako bude zamestnávateľ postupovať pri výplate mzdy, ak zvyšné dva týždne odpracuje po 37,5 hodín týždenne?
Zamestnancovi vznikne nárok na mzdu za 150 hodín (42 + 33 + 37,5 + 37,5), ďalej nárok na náhradu mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok za 4,5 hodiny a nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas za 4,5 hodiny, ktorú zamestnanec vykonal v prvý pracovný týždeň. A po novom mu vznikne nárok aj 4,5 hodiny na príplatok za prácu v sobotu.

V praxi môže nastať aj situácia, že zamestnanec bude pracovať deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, ale nepôjde súčasne o prácu nadčas. Ide o prípady, ak bude zamestnanec pracovať najviac v rozsahu svojej „bežnej“ pracovnej zmeny, napr. od 8:00 do 16:30. Takáto práca by nebola prácou nadčas, nakoľko nie je vykonávaná mimo rozvrhu pracovných zmien a nedošlo by tak tak k prekročeniu počtu hodín pracovného času, ktorý mal zamestnanec podľa svojho zmenového harmonogramu odpracovať.

Sumy stravného od júna 2018

Sumy stravného sa od júna 2018 zvyšujú. Zvýšené sumy stravného patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom budú zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Nakoľko Opatrenie bolo zverejnené dňa 25.5.2018, sumy stravného platia od 1.6.2018. Od 1.6.2018 je stravné pri tuzemskej pracovnej ceste pri časovom pásme:

• 5 hodín až 12 hodín trvania pracovnej cesty 4,80 €
• nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty 7,10 €
• nad 18 hodín trvania pracovnej cesty 10,90 €

Zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov najmenej v sume 55 % ceny jedla, naviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. To znamená to, že zamestnávateľ si môže

od júna 2018 zahrnúť do výdavkov najviac 55 % zo 4,80 €, t. j. 2,64 €.

Nárok na stravu má zamestnanec, ktorý pracuje v pracovnej zmene viac ako 4 hodiny. V prípade, ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť ďalšie teplé hlavné jedlo. Pri poskytovaní stravy prostredníctvom gastrolístkov (stravovacích poukážok), musí hodnota gastrolístka predstavovať najmenej 75 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t.j.

od júna 2018 je minimálna hodnota gastrolístka vo výške 3,60 € (75 % zo 4,80 €).

 

Príplatky za prácu po novom (23.05.2018)

Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú okrem základnej a motivačnej zložky mzdy aj doplnkové plnenia, ktorých väčšina predstavuje mzdové zvýhodnenia, resp. „príplatky“. Majú špecifický charakter, pretože nárok na ne vzniká len za určitých objektívne splnených predpokladov spojených s výkonom práce, a súčasná právna úprava garantuje ich minimálnu výšku. Minimálna výška príplatkov je priamo závislá od minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok.

Užitočná rada: Pre rok 2018 ustanovuje Nariadenie vlády SR č. 278/2017 Z. z. výšku minimálnej mzdy v sume 480 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a v sume 2,759 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.

Zamestnanec, ktorý podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste (domácka práca) alebo doma prípadne na inom dohodnutom mieste vykonáva prácu s použitím informačných technológií (telepráca) si pracovný čas rozvrhuje sám. Z toho dôvodu zamestnancovi už v súčasnosti nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a za nočnú prácu, ani mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, a od 1.1.2018 nepatrí tejto skupine zamestnancov ani mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu (s výnimkou ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak).  Od 1.5.2018 možno s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu (v nedeľu). Ak dôjde k takejto dohode, vedúcemu zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (v nedeľu) nepatrí. V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi od 1.5.2018 len nasledovné druhy príplatkov:

- príplatok na prácu nadčas,
- príplatok za prácu vo sviatok,
- príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu,
- príplatok za prácu v noci, 
- mzdová kompenzáciu za sťažený výkon práce,

a ďalej aj plnenia: mzdu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku, náhradu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, odstupné a odchodné. Od 1.5.2018 patria za vykonanú prácu aj zamestnancom (dohodárom), ktorí pracujú u zamestnávateľa v právnom vzťahu dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov, tieto príplatky:

- príplatok za nočnú prácu,
- príplatok za prácu v sobotu,
- príplatok za prácu v nedeľu,
- príplatok za prácu vo sviatok,
- príplatok za sťažený výkon práce.

Vzhľadom na to, že v prípade zamestnancov vykonávajúcich prácu na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nezisťuje priemerný zárobok, sa v prípade mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok odmena zvýši nasledovne: „Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu, t.j. pre rok 2018 je minimálna výška príplatku za prácu vo sviatok najmenej 2,759 €.

Archivácia personálnej a mzdovej dokumentácie (16.04.2018)

Archiváciu dokumentov vrátane dokumentov personálnej a mzdovej agendy upravuje zákon č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje ako povinnosť pre každého pôvodcu registratúry evidovať všetky dokumenty, ktoré vznikli z jeho činnosti, ako aj došlé dokumenty. K správe registratúry neoddeliteľne patrí aj vypracovanie internej smernice “Registratúrny poriadok a registratúrny plán”. Pri vedení mzdového účtovníctva a personalistiky vzniká mzdová a personálna dokumentácia, ktorú je potrebné viesť a uchovávať počas stanovenej lehoty uloženia v súlade so zákonom o archívoch a registratúrach a v zmyslevyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach. Vzhľadom na to, že dokumenty personálnej a mzdovej agendy majú charakter účtovných dokladov, zamestnávateľ je v súlade s § 35 a § 36 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve ako účtovná jednotka povinná:

• zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu,
• zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom k nim, stratou alebo odcudzením,
• uchovávať účtovnú dokumentáciu počas doby stanovenej v zákon o účtovníctve (od 1.1.2018 najmenej po dobu 10 rokov – novela č. 275/2017 Z. z. zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve),
• nakladať s účtovnou dokumentáciou v súlade so zákonom o archívoch a registratúrach,
• pred svojím zánikom alebo pred skončením podnikania alebo inej zárobkovej činnosti zabezpečiť uchovanie účtovnej dokumentácie.

Pri správe dokumentov, vrátane dokumentov personálnej a mzdovej agendy ako registratúrnych záznamov, je potrebné poznať, ktoré typy dokumentov je potrebné uchovávať a ako dlho. Lehota uloženia (doba úschovy) vyjadruje počet rokov, počas ktorých zamestnávateľ (pôvodca registratúry) potrebuje registratúrny záznam na svoju činnosť. Začína plynúť prvým dňom roka nasledujúceho po roku, v ktorom pôvodca registratúry uzavrel registratúrny záznam.

Zamestnávateľ má povinnosť uchovávať dokumenty personálnej a mzdovej agendy počas „všeobecnej“ lehoty v dĺžke desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú a ostatné účtovné doklady počas doby určenej v registratúrnom pláne zamestnávateľa, tak aby neboli porušené ustanovenia osobitných zákonov (napr. zákon o zdravotnom poistení, zákon o sociálnom poistení, zákon o dani z príjmov). Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ dokumenty uchováva počas doby, ktorej dĺžka závisí od toho, akú funkciu plní tá-ktorá dokumentácia pri vedení účtovníctva (rozhodne to však nesmie byť menej ako 10 rokov). Základná lehota uloženia je 10 rokov, a dlhšia lehota sa stanovuje ako násobok čísla päť, ale môže sa ustanoviť aj iná lehota uloženia. V prípade niektorých písomností je vhodné stanoviť pomerne dlhú dobu úschovy (napr. 40 – 70 rokov). Ide najmä o dokumenty, ktoré preukazujú nároky zamestnancov vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení a uplatňované sú až po uplynutí niekoľko desiatok rokov (napr. ročný mzdový list, evidenčný list dôchodkového poistenia).

Kedy sa oplatí dôchodcovi podať daňové priznanie (19.03.2018)

Ak bol daňovník k 1.1.2017 alebo skôr poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia, alebo výsluhového dôchodku, príp. obdobného dôchodku zo zahraničia (alebo mu bol tento dôchodok priznaný spätne k 1.1.2017, príp. skôr) považujeme ho na daňové účely „za dôchodcu“. Ak mal dôchodca za rok 2017 vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti maximálne

len do 1 901,67 € (vrátane),

má pri vysporiadaní daňovej povinnosti tri možnosti. Jednou z nich je, že požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň, v rámci ktorého si uplatní nárok na daňovú úľavu na daňovníka vo výške rozdielu medzi ročnou daňovou úľavou (najviac 3 803,33 €) a úhrnnou sumou vyplateného dôchodku alebo daňovú povinnosť si nevysporiada, nakoľko jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli 1 901,67 €, ale potom mu nebude nič vrátené.

Najvhodnejšia je však tretia možnosť, t.j. dôchodca dobrovoľne podá daňové priznanie a uplatní si inštitút minimálnej dane podľa § 46a zákona o dani z príjmov, tzn. že preddavky na daň, ktoré platil počas roka sa mu vrátia vo forme daňového preplatku. To znamená, že ak dôchodca (zamestnanec) poberal počas roka zdaniteľný príjem najviac vo výške 1 901,67 €, t.j. pracoval na dohodu alebo v pracovnom pomere alebo mal vyplatený príjem od bývaleho zamestnávateľa, oplatí sa mu podať daňové priznanie a využiť INŠTITÚT MINIMÁLNEJ DANE. Inštitút je možné uplatniť len pri výpočte dane v daňovom priznaní typu A, príp. B, a nemôže sa aplikovať pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň. Princíp inštitútu minimálnej dane spočíva v tom, že ak daňovník podá daňové priznanie, daň sa nevyrubí a neplatí, ak si neuplatňuje daňový bonus a daňová povinnosť nepresiahne 17 € alebo celoročné zdaniteľné príjmy daňovníka nepresiahnu sumu 1 901,67 €. Daňová povinnosť je potom nula a daňový preplatok je vo výške preddavkov na daň, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka 2017. Tento daňový preplatok vráti správca dane daňovníkovi do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania.

Užitočná rada: Uvedenú hranicu príjmov 1 901,67 € nemá zmysel „sledovať“ u daňovníkov, ktorí majú nárok na daňovú úľavu na daňovníka (t.j. tí, ktorí nie sú k 1.1.2017, príp. skôr poberateľmi dôchodku, pretože u nich sa daň automaticky nevyrubí a ani ju neplatia pri zdaniteľných príjmoch do tejto zákonom ustanovenej hranice.

Príklad: Daňovníčka, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku od 1.1.2015, si počas roka 2017 privyrábala na dohodu o pracovnej činnosti. V roku 2017 bol jej zdaniteľný príjem vo výške 1 660 €. Ako má postupovať pri vysporiadaní daňovej povinnosti, ak chce aby sa jej zaplatená daň vrátila? Môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania alebo sa jej daň vráti len formou podania daňového priznania?

Vzhľadom na výšku dosiahnutých príjmov, daňové priznanie typu A za rok 2017 povinná podať nie je, ale nakoľko mala príjmy len do výšky 1 901,67 € a chce, aby sa jej daň, ktorú počas roka zaplatila, vrátila, podá daňové priznanie dobrovoľne (formou ročného zúčtovania to možné nie je). K daňovému priznaniu priloží potvrdenie zamestnávateľa o vyplatených príjmoch za rok 2017, v ktorom bude uvedené, že z vyplateného príjmu boli zrazené odvody na sociálne poistenie vo výške 66,40 €, a preddavky na daň vo výške 302,78 €). Zrazené preddavky na daň vyčísli ako preplatok na dani, ktorý jej miestne príslušný správca dane na základe žiadosti (ktorá je súčasťou daňového priznania) vráti. Daňovníčka na 2. strane daňového priznania vyplní r. 27, že je poberateľom dôchodku, výšku dôchodku v daňovom priznaní neuvádza. Pri vyplňovaní postupuje nasledovne:

Riadok 32 – uvedie sa úhrn zdaniteľných príjmov od všetkých zamestnávateľov (táto suma by nemala byť vyššia ako 1901,67 eura), t.j. v tomto príklade sa uvedie suma 1 660 €

Riadok 32a - z toho sa osobitne uvedie úhrn príjmov vyplatených na základe dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o pracovnej činnosti, t.j. v tomto príklade sa uvedie suma 1 660 €

Riadok 33 – uvedie sa úhrn povinného poistného, ktoré bolo odvedené zamestnávateľom za zamestnanca z vyplatených zdaniteľných príjmov; ide o údaj z potvrdenia o príjme, ktoré zamestnávateľ vystavil dôchodkyni po skončení roka, a ktorý sa rozdelí osobitne do riadkov 33a (sociálne poistenie) a 33b (zdravotné poistenie – poznámka: dôchodca z dohody odvody na zdravotné poistenie neplatí), t.j. uvedie sumu 66,40 € len do riadku 33a

Riadok 34 – uvedie sa rozdiel riadkov 32 a 33, t.j. vyčísli sa základ dane 1 593,60 € (1 660 – 66,40)

Riadok 36 – uvedie sa údaj z riadku 34, t.j. základ dane daňovníka, t.j. 1 593,60 €

Riadok 37 – vzhľadom na to, že je daňovníčka poberateľkou dôchodku, nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a tento riadok sa nevypĺňa

Riadok 42 – uvedie sa údaj z riadku 36, t.j. 1 593,60 €

Riadok 43 – uvedie sa daňová povinnosť zo základu dane na riadku 42 (sadzbou 19%), t.j. 19% zo sumy 1 593,60 €, t.j. daň je vo výške 302,78 €

Riadok 56 – uvedie sa nula, nakoľko platí, že ak daňová povinnosť na riadku 56 nepresiahne 17 € alebo úhrn príjmov na riadku 32 nepresahuje sumu 1901,67 € (čo je tento príklad), daň je 0 €

Riadok 64 – uvedie sa suma preddavkov na daň, ktorú zamestnávateľ zrazil pri vyplatení odmeny t.j. sumu 302,78 € (je uvedená na tlačive „Potvrdenie o príjmoch FO zo závislej činnosti“ na riadku 07)

Riadok 66 - uvedie sa výška preplatku na daň, ktorá je vo výške zrazených preddavkov na daň uvedených na r. 64 t.j. sumu 302,78 €) a to so znamienkom “mínus”

V oddiele VIII. oddiele vyznačí, že neuplatňuje postup podľa § 50 zákona. V oddiele X. uvedie daňovník na riadku 79 počet príloh (najčastejšie pôjde o počet kópií potvrdení vystavených zamestnávateľmi, u ktorých daňovník počas roka 2017 poberal zdaniteľný príjem zo závislej činnosti) a tento oddiel podpíše vlastnoručným podpisom. V oddiele XI. vyznačí krížikom, že žiada o vrátenie daňového preplatku, akou formou (poštou alebo prevodom) a tento oddiel podpíše tiež vlastnoručným podpisom.

Ako postupovať pri darovaní 2% (15.03.2018)

Zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, je oprávnený vyhlásiť na predpísanom tlačive Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane [sumy do výšky 2 % (3 %) zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby], akémukoľvek správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % (3 %)sa má poukázať ním určenej právnickej osobe.

Užitočná rada: Podiel zaplatenej dane do výšky 3 % podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona možno prijímateľovi poukázať, ak fyzická osoba v zdaňovacom období vykonávala dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z. počas najmenej 40 hodín a predloží o tom písomné potvrdenie, ktoré je prílohou tohto vyhlásenia. Prijímateľ dobrovoľníckej činnosti je povinný vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti dobrovoľníka a písomné hodnotenie dobrovoľníckej činnosti, ak o to dobrovoľník alebo vysielajúca organizácia požiada.

Povinnou prílohou Vyhlásenia o poukázaní sumy zodpovedajúcej 2 % (3 %) zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby je tlačivo s názvom Potvrdenie o zaplatení dane, o vystavenie ktorého zamestnanec žiada zamestnávateľa pri podaní žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň. Zamestnanec na základe potvrdenia o zaplatení dane vystaveného zamestnávateľom preukazuje správcovi dane, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola zamestnancovi zrazená alebo bola zamestnancom zaplatená. Od 1.1.2018 môžu daňovníci predložiť Vyhlásenie a Potvrdenie o zaplatení dane v listinnej podobe len nasledovnými spôsobmi:

• na dvoch samostatných listoch pri jednostrannej tlači, kde na jednom liste bude vyplnené Vyhlásenie a na druhom liste bude Potvrdenie o zaplatení dane vystavené zamestnávateľom daňovníka. To znamená, že na druhej strane Potvrdenia o zaplatení dane sa nemôže nachádzať nevyplnené štruktúrované tlačivo Vyhlásenia a taktiež na druhej strane Vyhlásenia sa nemôže nachádzať nevyplnené štruktúrované tlačivo Potvrdenia o zaplatení dane, alebo
• na jednom liste pri obojstrannej tlači bude vyplnené na jednej strane Vyhlásenie a na druhej strane listu Potvrdenie o zaplatení dane vystavené zamestnávateľom daňovníka. Ak sú teda obidve tlačivá vytlačené na jednom liste, je potrebné vyplniť ich na tomto jednom liste.

Na účely poukázania podielu zaplatenej dane sa od 1.1.2018 ukladá zamestnávateľovi nová lehota na vystavenie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti. V súlade s ust. § 39 ods. 7 ZDP: „Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 zákona najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie, na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo.“ Zamestnanec má po novom dostatok času na uhradenie daňového nedoplatku, ktorý mu vyplýva z ročného zúčtovania. Ide o prípady, kedy zamestnávateľ daňový nedoplatok zamestnancovi nezrazil alebo nemohol zraziť (napr. zamestnanec už u neho nepracoval, príp. pracoval, ale nedosahoval zdaniteľný príjem) a potvrdenie o zaplatení dane vystavil a doručil zamestnancovi do 30. apríla spolu s dokladom o vykonanom ročnom zúčtovaní síce v zákonnom, avšak nie dostatočnom termíne na to, aby zamestnanec stihol uhradiť daňový nedoplatok na účet správcu dane. Potvrdenie o zaplatení dane vyplní zamestnávateľ podľa predtlače, t.j. uvedie identifikačné údaje zamestnanca a zamestnávateľa a v oddieli III. vyplní údaje o zaplatení dane. Na riadku 25 uvádza zamestnávateľ dátum, kedy bola daň na úhradu (z r. 17 tlačiva ročného zúčtovania) zamestnancovi zrazená alebo zaplatená zamestnancom v lehote do podania vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane. To znamená, že na tomto riadku sa neuvádza dátum odvodu dane, ktorý je zamestnávateľ povinný uskutočniť najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru.

Príklad: Zamestnávateľ má určený výplatný termín na 20-teho dňa v mesiaci, t.j. k zrážke nedoplatku dane z ročného zúčtovania dôjde dňa 20.4.2018. Potvrdenie o zaplatení dane za rok 2017 je potrebné vystaviť najneskôr do 15. apríla 2018. Ako má v tomto prípade postupovať zamestnávateľ? Aký dátum zrazenia dane uvedie na riadku 25 na potvrdení o zaplatení dane?

Ak má zamestnávateľ určený výplatný termín po 15. apríli príslušného kalendárneho roka, t.j. po termíne, kde je zamestnávateľ povinný vystaviť potvrdenie o zaplatení dane, a zamestnávateľ má vedomosť o tom, že do 30.4. bude zrážka nedoplatku z ročného zúčtovania reálne vykonaná, potvrdenie o zaplatení dane vystaví najneskôr 15. apríla (v roku 2018 – 15. apríl pripadá na nedeľu t.j. 16. apríla 2018) a na riadku 25 uvedie dátum neskoršej výplaty, t.j. dátum 20.4.2018, kedy budú mzdy zaslané z účtu zamestnávateľa a kedy zároveň dôjde k zrážke nedoplatku dane z ročného zúčtovania.

---

Zamestanec je oprávnený poukázať podiel zaplatenej dane jednému vybranému prijímateľovi. Zamestnanec, ktorý sa rozhodne poukázať sumu do výšky 2 % (3 %) zaplatenej dane ním určenej právnickej osobe (prijímateľovi), môže poukázať túto sumu len v prípade, ak je táto suma najmenej vo výške 3 €. Platí podmienka, že táto suma nemôže byť nižšia ako 3 €. Opodstatnenie to má teda len v prípade, ak podiel zaplatenej dane zamestnanca (2 %) je vo výške aspoň 3 €, čo zodpovedá dani vo výške 150 €. Za zaplatenú daň sa považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi, ktorý sa rozhodne poukázať podiel zaplatenej dane, zraziť aj daňový nedoplatok, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, a ktorého suma sa rovná, alebo je nižšia ako 5 eur.

Na riadku 12 sa uvedie zaplatená daň (daňová povinnosť daňovníka) znížená o daňový bonus, ktorá je vypočítaná v roku, v ktorom sa podáva toto vyhlásenie; uvádza sa tu údaj z riadku 23 z Potvrdenia o zaplatení dane, ktoré je súčasťou Vyhlásenia.

Na riadku 13 sa uvedie suma do výšky 2 % (3 %) zo zaplatenej dane z riadku 12 zaokrúhlená na eurocent nadol, pričom táto suma nesmie byť nižšia ako 3 €. Zamestnanec doručí vyplnené vyhlásenie vrátane jeho povinnej prílohy, ktorou je potvrdenie o zaplatení dane (vystavené zamestnávateľom), najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia ktorémukoľvek správcovi dane (od 1.1.2015). V prípade, že správca dane zistí, že zamestnanec nebude mať vyrovnanú daňovú povinnosť do lehoty splatnosti (do 30. 4. po skončení zdaňovacieho obdobia), nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane zamietne.